Gašpar Bertoni sa narodil 9. októbra 1777 v severotalianskej Verone. Pochádzal z hlboko veriacej rodiny, čo výrazne ovplyvnilo jeho duchovný vývoj, takže už ako chlapec pocítil túžbu zasvätiť svoj život Bohu. Niekdajšie jezuitské kolégium v rodisku, kde získal výnimočné vzdelanie a náboženskú formáciu, ešte prehĺbilo jeho smerovanie.
Nastupujúce obdobie Francúzskej revolúcie s ideálmi slobody, rovnosti a bratstva však prinieslo veľké spoločenské a politické zmeny, ktoré vojensky zasiahli aj susedné Taliansko. Veronou zmietali chaos a nepokoje, v ktorých sa rozpadalo tradičné myslenie a rúcali dovtedajšie autority, čo viedlo k neistote a napokon aj k morálnemu úpadku.
V tejto zložitej situácii sa mladý Gašpar Bertoni rozhodol vstúpiť do seminára. Popri štúdiu sa angažoval v charitatívnej činnosti, staral sa o chudobných, opustených, chorých, zranených a vojnových vysídlencov. Po vysviacke za kňaza v roku 1800 mu zverili pastoráciu mládeže, čo predstavovalo jej vzdelávanie i sociálnu a náboženskú formáciu. Neskôr ho biskup poveril duchovným vedením klerikov seminára.
V roku 1816 sa s dvoma spoločníkmi presťahoval do domčeka blízko veronského kostola, ktorý bol zasvätený svätým stigmám svätého Františka z Assisi, a založil Kongregáciu svätých stigiem nášho Pána Ježiša Krista (jej členovia sa ľudovo nazývajú stigmatíni). Pri písaní konštitúcií sa inšpiroval pravidlami Spoločnosti Ježišovej. V tomto duchu sa stigmatíni aj dnes na všetkých kontinentoch sveta venujú dávaniu duchovných cvičení a ľudovým misiám. Svoje poslanie tiež napĺňajú výchovou a vzdelávaním mládeže, ako aj formáciou kandidátov kňazstva.
V roku 1812 otec Bertoni vážne ochorel a takmer zomrel. Následkami choroby trpel do konca života, posledných 10 rokov strávil dokonca pripútaný na posteľ. Napriek tomu sa nesťažoval, sám povzbudzoval iných v ich utrpení a krátko pred smrťou zhrnul svoj postoj vo vete: „Mojím poslaním je trpieť.“ Zomrel 12. júna 1853.
