Príbehy obrátenia sú fascinujúce, pretože obsahujú hlboké vnútorné premeny, ktoré môžu inšpirovať k duchovnej premene aj nás ostatných. Medzi také príbehy patrí aj cesta Belkız, ženy z Turecka, ktorá prešla od islamu cez ateizmus až ku katolicizmu.
Belkız sa narodila pred 61 rokmi v moslimskej rodine v Turecku ako prvá dcéra po dvoch synoch. Bola vychovávaná v moslimskom náboženstve, pravidelne navštevovala mešitu a čítala Korán v arabčine. Avšak, ako sama priznáva, textu, ktorý čítala, nerozumela.
V období dospievania, v čase, keď mnoho mladých ľudí hľadá odpovede na základné otázky života, prešla Belkız od čítania náboženských textov k záujmu o materialistickú filozofiu. V tejto fáze svojho života vo veku 15 rokov sa stala ateistkou. Materializmus jej poskytoval hľadané intelektuálne útočisko, kde mohla nachádzať odpovede na svoje otázky bez nutnosti opierať sa o náboženskú vieru.
Po absolvovaní univerzity sa Belkız stala učiteľkou literatúry. Túžba po vedomostiach ju neprestajne hnala k čítaniu, čo ju postupne priviedlo k ďalšiemu životnému míľniku. V 28 rokoch objavila knihu Turana Dursuna s názvom Toto je náboženstvo. Dursun, bývalý šiitský moslim a učenec, ktorý sa stal ateistom, bol zavraždený pre to, čo písal o islame a náboženstve. Jeho kniha kritizovala hlavne Korán, čo Belkız šokovalo. Preto si kúpila turecký preklad Koránu a prečítala ho. A potom nasledovala Biblia, ktorú si zakúpila na knižnom veľtrhu v İzmire.
Kľúčovým momentom jej duchovného hľadania bolo pozvanie na premietanie filmu o živote Ježiša Krista v protestantskom kostole. Tento film bol založený na evanjeliu podľa svätého Lukáša a Belkızin pohľad na Boha sa vďaka nemu úplne zmenil. Najsilnejší dojem na ňu urobil biblický príbeh o modlitbe mýtnika a farizeja v chráme. V tomto príbehu našla odraz vlastnej situácie, keď si uvedomila, že podobne ako farizej bola príliš sebaistá vo svojej vlastnej spravodlivosti.
Prvýkrát pocítila hanbu pred Bohom a túžbu po odpustení. Od tej chvíle ju sprevádzal verš „Milujte svojich nepriateľov“. Na konci filmu sa Belkız z celého srdca modlila: „Pane, prosím, vstúp do môjho života, nechávam svoj život v tvojich rukách, rob so mnou, ako chceš!“
Belkız sa po tejto skúsenosti začala pravidelne zúčastňovať na bohoslužbách v protestantskom kostole, čítať Bibliu a chodiť na modlitebné stretnutia. Po čase bola pokrstená a cítila sa šťastná v živom vzťahu s Bohom.
Onedlho sa však pochybnosti dostavili znova. Tento pocit sa prehĺbil, keď počas jednej bohoslužby v roku 2005 videla, ako mladý človek prijímal chlieb a víno pri Pánovom stole, vzal chlieb, vložil si kôrku do úst a vytlačil vnútro chleba v dlani. Tento moment v nej vyvolal pocit, akoby telo Pána bolo zranené.
Protestantský priateľ ju v rozhovore ubezpečil, že je to v poriadku, lebo v skutočnosti to nie je Pánovo telo a celé je to len symbol, iba spomienka na Pánovu večeru.
Tieto rozhovory v nej vzbudili túžbu po hlbšom pochopení Eucharistie, čo ju napokon priviedlo k pohľadu Katolíckej cirkvi. Belkız tu našla to, čo hľadala – reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii. Po absolvovaní katechéz sa 25. apríla 2011 stala súčasťou spoločenstva Katolíckej cirkvi a oficiálne zmenila svoju náboženskú príslušnosť v rodnom liste z moslimky na kresťanku.
Tento krok bol pre ňu potvrdením, že našla svoje miesto, ktoré tak dlho hľadala. „Nezvolila som si Boha, on si vybral mňa,“ svedčí Belkız a dodáva: „Čo ma najviac dojíma na kresťanstve, je nekonečná láska Pána Ježiša k nám.“
Belkız zdôrazňuje, že jej viera v Krista ju nielen duchovne obohatila, ale aj zmenila jej život. Ježiš sa stal jej najlepším priateľom. V Biblii našla poklady, ako sú láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrotivosť, vernosť, miernosť a sebakontrola. Viera Katolíckej cirkvi dala odpoveď na jej hlbokú túžbu po Bohu, ktorý ju prijíma a miluje napriek jej hriešnosti.
V otázke prenasledovania pre svoju konverziu v moslimskej krajine odpovedala s úsmevom, že sa nebojí. Pripomenula príbeh apoštola Petra, ktorý trikrát zaprel Ježiša, keď bol vystrašený, no po prijatí Svätého Ducha šíril evanjelium až v dnešnom Taliansku. Neskôr ho ukrižovali dolu hlavou, pretože sa nepovažoval za hodného zomrieť rovnakým spôsobom ako jeho Pán. Tento príbeh symbolizuje pre Belkız silu viery a odvahu čeliť prenasledovaniu.
Príbeh Belkız je silným svedectvom o hľadaní pravdy a nájdení Boha na netušených miestach. Je to príbeh o odvahe zanechať za sebou doterajší život a vydať sa na cestu k osobnému vzťahu s Bohom. A je tiež ukážkou toho, že Boh miluje každého človeka takého, aký je. Ak však človek túto lásku prijme, už nikdy nebude taký, aký bol predtým.
(CNA)