Vševedkovia zvyknú vravieť, že neexistujú zlé otázky. Čiže každá vyslovená otázka má právo byť položená. Komukoľvek a kdekoľvek. V teoretickej rovine áno, v teoretickej rovine sú si všetky otázky rovné a všetky majú zmysel. Aj tie nezmyselné. Avšak niektoré otázky sú iba stratou času, a ešte väčšou stratou času sú pokusy odpovedať na ne.
Esejista napísal, že na dobre položenú zásadnú otázku zväčša nikdy nenájdeme uspokojivú odpoveď. Že takáto otázka generuje len ďalšie a hlbšie otázky.
Súčet týchto otázok je napokon čiastočnou odpoveďou. Nie je to krásny paradox?
Manipulátori vám povedia: „Pýtajte sa, čo len chcete, ja vám aj tak odpoviem iba to, čo chcem sám a čo sám uznám za vhodné.“
Istý skúsený a múdry muž – kazateľ mal zase inú teóriu. Tvrdil, že nárok na odpoveď má len človek, ktorý sa vie opýtať. Otázka znamená, že človek dospel do určitého bodu, keď je spaľovaný túžbou dozvedieť sa niečo dôležité o sebe, o svete, o živote: „Nehovorím ľuďom o Bohu, kým sa sami nespýtajú. Ich záujem znamená, že sú pripravení hľadať a poznať pravdu. Musia dozrieť. Ak by som ich predbehol a dával im odpovede bez otázok, nemalo by to žiaden zmysel.“
Čiže aj na otázky musí človek dorásť.
V známej knihe Rady skúseného diabla od C. S. Lewisa nájdeme dobre pomenovanú problematiku otázok. Existujú totiž otázky, ktoré človeka zamotajú v bludisku absurdity a uvrhnú do úzkosti. Tvária sa sofistikovane, sú akoby na tepe dňa, no odpovede na ne nie sú alebo neexistujú, alebo sú absolútne nepodstatné.
Krutodlak píše v 25. liste svojmu neoťukanému synovcovi Svrabomilovi, ktorý má za úlohu dostať na scestie svojho „zverenca“, tieto slová: „Nepriateľ (Boh) miluje otrepané pravdy. Ak tomu dobre rozumiem, pokiaľ ide o plány a rozhodnutia, chce, aby si ľudia kládli veľmi jednoduché otázky – ‚Je to správne?‘, ‚Je to múdre?‘, ,Je to možné?‘
Ak sa nám podarí naviesť ich, aby si namiesto toho kládli otázky typu – ‚Je to v súlade so všeobecným vývojom doby?‘, ‚Je to pokrokové alebo spiatočnícke?‘, ‚Uberá sa týmto smerom aj história?‘, na podstatné otázky zabudnú. A na tieto otázky, samozrejme, neexistuje odpoveď…
Kedysi ľudia vedeli, že niektoré zmeny vedú k lepšiemu, iné k horšiemu a že ďalšie zas nevedú nikam. V prevažnej miere sa nám (diablom) podarilo ich od tohto poznania odbremeniť…“
Pýtajme sa teda znova a znova: „Je to správne?“, „Je to múdre?“, „Je to možné?“
V týchto otázkach sú ukryté odpovede o svete, o človeku i o Bohu.
