Tradicionalistické Kňazské bratstvo svätého Pia X., ktoré vzniklo pre nesúhlas s Druhým vatikánskym koncilom, oznámilo, že 1. júla plánuje vysviacku nových biskupov. Naposledy sa podobná udalosť odohrala v roku 1988, keď štyria biskupi boli vysvätení bez súhlasu pápeža, čo viedlo k ich exkomunikácii.
Bratstvo založil v roku 1970 francúzsky arcibiskup Marcel Lefebvre, za pontifikátu pápeža Pia XII. najvýznamnejší biskup v Afrike a neskôr generálny predstavený misijnej rehole spiritánov, s cirkevným povolením. Napriek tomu sa čoskoro dostalo do napätia s cirkevnou hierarchiou, a to najmä pre svoje postoje k otázkam liturgie, náboženskej slobody či ekumenizmu, ako ich formuloval Druhý vatikánsky koncil.
Súčasný generálny predstavený bratstva páter Davide Pagliarani FSSPX v pondelok 2. februára oznámil, že poveril biskupov bratstva, aby 1. júla udelili nové biskupské vysviacky. Zatiaľ neuviedol, ktorí kňazi majú byť vysvätení.
Bratstvo uviedlo, že v auguste minulého roka páter Pagliarani požiadal o audienciu u Svätého Otca, aby mu v „synovskom duchu“ predstavil aktuálnu situáciu bratstva. V ďalšom liste výslovne poukázal na nevyhnutnosť zabezpečiť pokračovanie služby biskupov, ktorí už takmer štyridsať rokov cestujú po celom svete, aby slúžili veriacim pripútaným k tradícii Cirkvi a vysluhovali sviatosti kňazstva a birmovania pre dobro ich duší.
Po dlhom rozlišovaní v modlitbe a po tom, čo generálny predstavený bratstva obdržal list od Svätej stolice, ktorý sa podľa jeho slov nijako nevyjadril k predloženým prosbám, dospel – s jednomyseľnou podporou svojej rady – k presvedčeniu, že objektívny stav vážnej núdze duší si takýto krok vyžaduje. Bratstvo avizovalo, že v najbližších dňoch poskytne ďalšie vysvetlenia k tejto situácii a k prijatému rozhodnutiu.
V súčasnosti má bratstvo už len dvoch biskupov – Alfonsa de Galarretu (69 rokov) a Bernarda Fellaya (67 rokov). Potreba vysvätiť ďalších biskupov sa v rámci bratstva diskutuje už dlhší čas. V roku 2024 sa za tento krok vyslovil aj francúzsky predstavený dištriktu Benoît de Jorna.
Zámer bratstva vysvätiť nových biskupov narazil na výhrady aj v tradicionalistických kruhoch. Kritika prišla z medzinárodnej federácie Una Voce, ktorá združuje organizácie a sympatizantov tzv. predkoncilovej liturgie. Podľa jej zverejneného stanoviska je získanie regulárneho statusu bratstva oveľa viac vzdialené, ako sa roky predpokladalo.
Federácia v stanovisku preto apeluje na pápeža Leva XIV. a biskupov, aby zohľadnili pastoračnú realitu v súvislosti so sympatiami niektorých veriacich s tzv. tridentskou svätou omšou. Stanovisko očividne naráža na reštriktívne opatrenia pápeža Františka, ktorý sprísnil podmienky slávenia predkoncilovej liturgie v roku 2021 vydaním apoštolského listu Traditionis custodes.
Kriticky hodnotí zámer bratstva aj pomocný biskup švajčiarskej diecézy Chur Marian Eleganti OSB, podľa ktorého pôjde bude vysviacka nových biskupov bez pápežovho povolenia znamenať schizmatický akt.
„Hlavný argument takzvanej ‚Spoločnosti sv. Pia X.‘ týkajúci sa historicky jedinečnej cirkevnej núdze a jej odkaz na prioritu spásy duší – najmä tých, ktoré vstúpili do Spoločnosti sv. Pia X. – nemôže nijako legitimizovať takýto vážny krok,“ zdôraznil biskup Eleganti a odmietol argument bratstva, že je v spoločenstve s Cirkvou, pretože spomína pápeža v eucharistickej modlitbe. „Tu nezaváži spoločenstvo modlitby a zotrvávanie v spoločných priesečníkoch viery a v spoločných sviatostiach, ale kánonická jednota s pápežom, ktorá nie je daná, keď sú biskupi vysvätení proti jeho vôli.“
Podľa kánonického práva biskupská vysviacka bez pápežského mandátu vedie k automatickej exkomunikácii tak svätiteľa, ako aj vysväteného. Pápež Ján Pavol II. v apoštolskom liste motu proprio Ecclesia Dei z roku 1988 označil takéto konanie za schizmatický čin, keďže predstavuje skutočné odmietnutie rímskeho primátu. Zrušenie exkomunikácie je v takýchto prípadoch vyhradené výlučne Svätej stolici.
V tom roku 1988 boli vysvätení biskupi Bernard Fellay, Alfonso de Galarreta, Bernard Tissier de Mallerais a Richard Williamson. Pápež Benedikt XVI. v roku 2009 zrušil exkomunikácie, ktoré z týchto vysviacok vyplynuli. Richard Williamson, známy pre svoje kontroverzné výroky popierajúce holokaust, bol v roku 2012 z bratstva vylúčený a zomrel v januári 2025. Ďalší biskup bratstva Bernard Tissier de Mallerais zomrel v roku 2024.
Hoci boli exkomunikácie v roku 2009 zrušené, bratstvo nebolo plne rehabilitované. Jeho kňazi a biskupi nevykonávajú riadny cirkevný úrad a zostávajú suspendovaní. Sviatosti sú zvyčajne vysluhované nepovoleným spôsobom, hoci môžu byť sviatostne platné, ak sú vyslúžené v predpísanej forme.
Kňazské bratstvo svätého Pia X. sa aj naďalej považuje za súčasť Katolíckej cirkvi a pri svätých omšiach sa modlí za aktuálneho pápeža, čím sa jasne dištancuje od sedevakantizmu, teda názoru, že v súčasnosti je pápežský stolec uprázdnený.
Zároveň však stále odmieta reformy posledného koncilu, čo opakovane vedie k napätiu so Svätou stolicou. Pápež František uznal platnosť sviatosti zmierenia vysluhovanej kňazmi bratstva a umožnil aj cirkevné sobáše, čo predtým bratstvo odôvodňovalo stavom núdze v Cirkvi. Vatikán zároveň opakovane potvrdil, že veriaci môžu navštevovať sväté omše slávené bratstvom.
Podľa vyjadrenia hovorcu Vatikánu Mattea Bruniho udržiava Svätá stolica s bratstvom naďalej kontakt s cieľom predísť jednostranným krokom a prehĺbeniu rozkolu. Na 12. februára je naplánované stretnutie prefekta Dikastéria pre náuku viery kardinála Víctora Fernándeza s generálnym predstaveným bratstva Davidom Pagliaranim.
Bratstvo dnes združuje viac než 730 kňazov, vyše 250 seminaristov v šiestich seminároch, rehoľníkov i rehoľníčky. Tzv. tradičná liturgia sa slávi na takmer 800 miestach v 77 krajinách sveta. Bratstvo prevádzkuje školy, exercičné domy a spolupracuje s ďalšími komunitami vernými predkoncilovej liturgii.
