V závere Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov si pripomeňme aj zaujímavé príbehy o spolupráci medzi kresťanskými denomináciami, ktoré sa odohrávali dávno pred tým, než sa ekumenické hnutie začalo výraznejšie formovať v 20. storočí.
Hoci sa dnes ekumenizmus spája predovšetkým s náročným teologickým dialógom a spoločným úsilím pri ochrane života, rodiny a náboženskej slobody v čase kultúrnych vojen, jeho korene možno nájsť aj v takej praktickej oblasti, ako je stavba kostolov.
Katolíci v období teritoriálnej expanzie Spojených štátov čelili mnohým výzvam, keď sa snažili zakoreniť svoju vieru v novom svete. Stavba kostola nebola jednoduchá záležitosť: kúpa pozemku, ale aj financie na plánovanie, dizajn a samotnú výstavbu. Okrem toho bolo potrebné zabezpečiť aj zariadenie interiéru: umelecké diela, liturgické oblečenie a iné liturgické potreby na riadne slávenie bohoslužieb.
Tieto výdavky často presahovali možnosti chudobných katolíkov, prevažne prisťahovalcov z Európy, ktorí sa usadili na americkom kontinente s vidinou finančného zabezpečenia. Počas 19. storočia bolo pre katolíkov veľmi náročné nájsť bohatých donorov.
V tejto situácii zohrala kľúčovú úlohu pomoc od nekatolíkov. Napríklad v Alexandrii vo Virgínii dvaja protestanti darovali pozemok na výstavbu prvého kostola. Tento kostol sa stal základom pre dnešnú Baziliku Panny Márie (Basilica of Saint Mary). Pozoruhodné je, že príspevok poskytol aj samotný prezident George Washington, ktorý napriek svojim deistickým sklonom veril, že náboženstvo a morálka sú základmi politickej prosperity.
Rovnaký postoj si osvojil aj prezident John Adams, ktorý v roku 1799 prispel na výstavbu Katedrály Svätého kríža v Bostone (Cathedral of the Holy Cross). Hoci bol oddaný protestant a mal výhrady voči katolicizmu, predsa finančne pomohol. Považoval za dôležité, aby chudobní katolíci mali miesto, kde sa môžu modliť, namiesto toho, aby sa stali bezbožnými.
Podobné príklady možno nájsť aj v New Yorku, kde Episkopálna cirkev ponúkla veľkú pomoc katolíckej komunite. Farnosť Najsvätejšej Trojice poskytla katolíkom pozemok na rohu ulíc Barclay Street a Church Street na Manhattane, a nielenže im umožnili výstavbu Kostola svätého Petra, ale odpustili im aj dlžoby na nájomnom. Episkopáli neskôr predali tento pozemok katolíkom za veľmi priateľskú cenu.
V Hartforde v štáte Connecticut katolíci za symbolickú sumu odkúpili opustený episkopálny kostol, ktorý premenili na vlastné bohoslužobné miesto. Táto transakcia sa niesla v duchu dobrej vôle, pričom episkopálny biskup Thomas Brownell vtipne poznamenal: „My máme nový kostol, takže vám prenecháme starý.“ Načo katolícky biskup Benedict Fenwick odpovedal: „A vy máte novú vieru, no my si ponecháme tú starú.“ V tomto období o dobrých a priateľských vzťahoch medzi cirkvami svedčil aj fakt, že pri posviacke nového kostola sedeli v predných radoch protestanti.
Spolupráca išla aj nad rámec stavby kostolov. V 40. rokoch 19. storočia svätá Teodora Guérinová a jej Sestry Prozreteľnosti založili prvú Akadémiu kongregácie v obci Saint Mary-of-the-Woods v štáte Indiana, ktorá sa neskôr stala prvou katolíckou vysokou školou pre ženy v USA. Medzi platiacimi študentkami boli väčšinou protestantky. Tento projekt ukázal, že kvalitné vzdelanie pre bohaté protestantské rodiny bolo dôležitejšie než predsudky voči Katolíckej cirkvi.
Podobne v Portlande židia a protestanti prispeli na výstavbu Nemocnice svätého Jozefa, prvého zdravotníckeho zariadenia v regióne.
Tieto príklady praktickej spolupráce ukazujú, že už pred vznikom moderného ekumenického hnutia existovala jednota vo vízii lepšieho jednotnejšieho sveta. Spoločný cieľ – vytvoriť priestor pre bohoslužby a podporiť vzdelávanie či zdravotníctvo – prekonával denominačné rozdiely.
Dnes sú tieto príbehy mementom, že jednota nie je len otázkou diskusií vzdelaných teológov, ale aj praktických činov obyčajných veriacich túžiacich po dobre pre všetkých.
Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov sa síce 25. januára končí, no snaha o jednotu a zblíženie medzi kresťanmi môže pokračovať celoročne.
Spracovala Tatiana Čižiková.