Svätý Ignác z Laconi, vlastným menom Vincenzo Peis Cadello, ktorého si dnes pripomína Rímskokatolícka cirkev, prišiel na svet 17. decembra 1701 v Laconi na Sardínii. Ako syn mnohodetnej chudobnej roľníckej rodiny vyrastal na poliach. Do školy nechodil a nikdy sa nenaučil písať. Nevýrečný chlapec, naplnený bázňou pred Bohom, však každodenne navštevoval kostol a miništroval pri svätej omši.
Keď mal 17 rokov, vážne ochorel a sľúbil, že ak bude ušetrený smrti, stane sa františkánom. Uzdravil sa, no sľub odkladal, kým ho nezastihla ďalšia nehoda: takmer ho zabil splašený kôň, na ktorom jazdil. Preto sa rozhodol, že je čas sľub splniť. V novembri 1721 vstúpil do noviciátu ku kapucínom v Cagliari a prijal meno brat Ignác z Laconi.
Po pätnástich rokoch tkania látok pre svoju komunitu začal s novou formou služby ako komunitný kvestor. Chodil od domu k domu a žobral o jedlo a dary pre mníchov a chudobných. To mu umožnilo začať slúžiť širšej komunite. S mimoriadnou láskavosťou sa staral o chorých a chudobných, pomáhal zmierovať nepriateľov, ponúkal rady a útechu trpiacim. Ľudia tvrdili, že jeho prítomnosť menila ulice na kaplnky. Hovoril málo, zato s takou láskou, že prísni úradníci sa na chodníku zahanbene usmievali a deti za ním utekali po požehnanie. Sardínčania rýchlo pochopili, že nedávajú almužnu, ale dostávajú požehnanie.
Bol známy svojou prísnou a úplnou poslušnosťou voči svojim nadriadeným, aj keď si to vyžadovalo zrieknuť sa vlastnej vôle. Ako 78-ročný úplne oslepol, no každý deň poobchádzal mesto s palicou a pobúchaním o dvere hlásil: „Pre lásku Božiu!“ O tri roky 11. mája 1781 zomrel v Kláštore svätého Benedikta v Cagliari. Keď kapucíni o niekoľko rokov otvorili jeho hrob, našli jeho telo neporušené a z rakvy sa vraj šírila vôňa ľalií a chleba.
V dokumentácii zostavenej počas kauzy blahorečenia sa uvádza, že počas života sa mu pripisovalo 121 zázrakov a ďalších 86 bolo zaznamenaných po jeho smrti. V roku 1869 pápež Pius IX. vyhlásil kapucína za ctihodného. Pius XII. ho 16. júna 1940 blahorečil a o jedenásť rokov neskôr 21. októbra 1951 ho svätorečil. Svätý Ignác z Laconi je patrónom žobrákov a študentov.
Svätosť nie je iba pre kazateľov s mikrofónom. Je aj pre tých, čo klopú na dvere a dokážu pritom rozdávať radosť. Almužna môže byť úsmev, ticho či objatie. Ak nás dnes niekto požiada o pomoc, spomeňme si na tohto tichučkého brata. Možno práve cez našu láskavosť svätý Ignác z Laconi vykoná ďalší zázrak.
