Rímskokatolícka cirkev si 8. apríla pripomína svätú Júliu Billiartovú, francúzsku katolícku mníšku, učiteľku, vychovávateľku a spoluzakladateľku Kongregácie sestier Notre Dame z Namuru.
Pochádzala z dedinky Cuvilly v Pikardii, kde sa narodila 12. júla 1751. Od detstva mala vlohy pre apoštolskú službu. Rada pomáhala na fare a potom aj zhromažďovala okolo seba dievčatá a chlapcov a rozprávala im o Pánovi Ježišovi. Neskôr ich oboznamovala i s katechizmom.
Jej život závažne poznačila otcova vražda v roku 1774. Júlia pri tom utrpela psychickú traumu, ktorá u nej vyvolala také nervové ochorenie, že ďalších 28 rokov ostala pripútaná na lôžko.
Počas Francúzskej revolúcie ju revolucionári chceli popraviť ako nepriateľku republiky pre podozrenie, že ukrýva kňazov. Na námestí jej rodnej dedinky Cuvilly dokonca postavili hranicu, aby ju upálili ako čarodejnicu. Priatelia ju však v poslednej chvíli zakryli na voze kopou slamy a previezli do bezpečia.
Bezpečné útočisko našla v Amiens. Tu v roku 1804 s pomocou šľachtičnej Františky Blinovej (1756 – 1838) a s prispením P. Jozefa Varinu (1769 – 1850), neskôr jezuitu, založila Kongregáciu sestier Notre Dame, určenú na výchovu a vyučovanie dievčat.
Po založení kongregácie sa Matka Júlia začala zázračne uzdravovať. Bola svedkom, ako sa aj napriek protivenstvám zo strany svojich nepriateľov nové rehoľné spoločenstvo rozširuje do ďalších krajín.
Zášť sa vystupňovala do takej miery, že jeden z Júliiných spovedníkov sa údajne pokúsil neoprávnene zasahovať do chodu kongregácie a Júliu očiernil u biskupa v Amiens. Na základe tohto krivého obvinenia bola v roku 1809 nútená aj so sestrami odísť z Francúzska do Belgicka, kde kongregácia v tom čase už mala niekoľko domov.
V belgickom Namure založila materský dom Kongregácie sestier Notre Dame z Namuru a až do svojej smrti pokračovala v rozvíjaní vzdelávacej a charitatívnej činnosti, pokladajúc všeobecné vzdelanie za „základné ľudské právo“ a vyučovanie za „najväčšie dielo na zemi“. V tomto kláštornom dome zomrela po troch mesiacoch bolestnej choroby 8. apríla 1816.
Patrónku pedagógov a učiteľov blahorečil pápež Pius X. 13. mája 1906 a svätorečil pápež Pavol VI. až po desaťročiach 22. júna 1969.
