Sú Vianoce, najkrajšie sviatky roka, a okolo nás vládne dlho očakávaná idylka: Domov je nablýskaný, svetielka žiaria, kapustnica rozvoniava, likér tečie prúdom a na pozadí replík z obľúbených zimných rozprávok zaznieva detský smiech a príjemné rozhovory dospelých.
Vďaka Bohu za to, ak ide o výraz opravdivo šťastnej, požehnanej domácnosti. Ale čo ak to tak nie je? Čo ak mnohí si vytvárame navonok idylku iba preto, aby sme na pár dní prekryli niečo trvalo nešťastné, dlhodobo stresujúce alebo ťažko zodpovedateľné v našom vnútri a ešte ťažšie riešiteľné vonku v našich vzťahoch? Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, sú tu v takom prípade práve kvôli nám. A príbeh Jozefa a Márie je toho skvelým dôkazom.
Existenčné a vzťahové podmienky, do ktorých sa Ježiš Kristus narodil svojim biblickým rodičom, ani zďaleka nepripomínali idylku krásneho domova s dokonalými vzťahmi: Jozefova dôvera v bezúhonnosť jeho snúbenice bola značne naštrbená (porov. Mt 1,18-24). Akoby to nestačilo, pridružil sa k tomu strach a stres z náhlej výzvy na útek pred nebezpečenstvom, ktoré malo ohroziť život ich novonarodeného dieťaťa (porov. Mt 2,13-14).
Jozefovo vyčerpanie z hľadania útočiska pre seba a svoju snúbenicu v najvyššom štádiu tehotenstva (porov. Lk 2,7) a Máriino vyčerpanie z cesty zavŕšené pôrodnými bolesťami museli byť enormné. Napriek tomu Jozef s Máriou priviedli na svet Božie dieťa; Božie dieťa vstúpilo do ich životov.
To Božie dieťa – Svetlo sa nenarodilo do nablýskaného domova plného hojnosti a luxusu ani do ideálneho vzťahu dvoch ľudí, ale za priam katastrofických okolností a do krajne neblahých podmienok. Narodilo sa do nich preto, aby ich presvetlilo.
Boh prišiel na zem, aby sa stal človekom, čo patrične ukázal vstupom do človeku prirodzenej nedokonalosti. Ani dnes, v deň sviatku svojho narodenia, od nás neočakáva ideálny stav a ani v najmenšom netúži po povrchnej idylke nablýskaného a vôňami preplneného domova. Naopak, tak ako pred dvetisíc rokmi, aj dnes sa Boh rodí do našich zložitých životných situácií. Prichádza práve kvôli nim; prichádza práve kvôli nám.
Podobne ako v prípade Jozefa a Márie, ľudí viery, novonarodený Ježiš ako prenikavé Svetlo rozháňa tmu pochybností, strachu, stresu, vyčerpania, duševnej a fyzickej bolesti, sceľuje naštrbené vzťahy a činí v našich životoch mnoho iného blahodarného.
Na Vianoce, najradostnejšie sviatky v roku, nie sme povinní sa usmievať v chvíľkovej umelej idylke. Naopak, máme odhodiť nadbytočné ozdoby a neúprimné gestá a odhaliť svoje vnútro novonarodenému Svetlu, aby vnieslo nádej, radosť a riešenie do každej, aj tej zdanlivo bezútešnej životnej situácie.
Christos raždajetsja!
