Na YouTube patrí medzi známe kresťanské kanály ten s názvom Breaking in the Habit, ktorý vedie americký františkán Casey Cole. Jednoduchým a zrozumiteľným jazykom rozoberá teologické, biblické a pastoračné otázky. Nedávno ho zaujal TikTokový príspevok mladej ženy s prezývkou Skillgate, ktorá sa dlhé roky angažovala ako líderka chvál v jednej z tzv. mega-cirkví – moderných protestantských spoločenstiev s obrovskými zhromaždeniami a silným mediálnym vplyvom. Spočiatku bola ich atmosférou nadšená, no časom začala spoznávať tiene tohto typu kresťanstva a otvorene pomenovala päť zásadných problémov, ktoré v týchto komunitách vníma. Otec Casey tieto postrehy komentuje a prenáša ich do katolíckeho kontextu – s citlivosťou i zdravou kritikou.
1. Fasáda namiesto spoločenstva
Podľa Skillgate sa v „mega-cirkvách“ kladie dôraz na vonkajšiu atraktivitu: svetlá, zvuk, efekty. No prvotná Cirkev bola spoločenstvom ľudí, ktorí sa stretávali po domoch a žili vieru v každodennom živote, v láske a vernosti. „Prvotný cirkevný zbor bol ako rodina, nie ako publikum na koncerte,“ píše Skillgate. Dnešné bohoslužby podľa nej pripomínajú skôr hudobný festival než liturgiu.
Otec Casey súhlasí: grécke slovo ekklesia znamená zhromaždenie – živé spoločenstvo, nie budovu či program. V časoch prenasledovania sa kresťania nemohli stretávať vo veľkých chrámoch, ale to ich neodradilo – Cirkev rástla vďaka prežívanej viere. Aj keď ako katolíci nepremieňame kostoly na pódiá s LED stenami, nie sme imúnni voči riziku, že začneme viac dbať o výzdobu a estetiku než o ľudí. Utrápených pri dverách prehliadame, no vieme sa pohoršiť nad nesprávne poskladaným obrusom. Takýto „chrám“ síce môže byť architektonicky krásny, no duchovne prázdny.
2. Keď moc a peniaze zatienia službu
„Ak váš pastor zarába tisíce a cirkev obracia milióny, už to nemá do činenia s Bohom, ale so značkou,“ hovorí Skillgate. Pripomína Ježišovo vyháňanie predavačov z chrámu a pýta sa, čo by dnes urobil s chválovým centrom s pohodlnými kreslami, obchodom a obratom 15 miliónov dolárov.
Hoci sa zdá, že katolíkov sa to netýka – naši kňazi nemajú honoráre celebrít a v kostoloch sa nepredáva merch –, Casey Cole varuje: Ak sa starostlivosť o vplyv a reputáciu stane dôležitejšou než starostlivosť o ľudí, problém je rovnaký. Stačí si položiť otázku: Ako Cirkev reaguje na prípady zlyhaní duchovných? Sme na strane obetí, alebo chránime obraz inštitúcie? Skúsenosť z USA a Írska ukazuje, že pokusy o zakrývanie pravdy napokon ešte viac poškodili vierohodnosť Cirkvi.
3. Ego dôležitejšie než pokora
Skillgate si všíma, ako ľahko moc zaslepí – a duchovný líder začne pôsobiť skôr ako hviezda než ako služobník. Keď je charizma dôležitejšia než charakter, niečo nie je v poriadku.
Tento jav nie je cudzí ani nám. Katolícka tradícia rozlišuje medzi charizmami (darmi danými zdarma pre službu druhým) a milosťami, ktoré budujú osobnú svätosť. No aj my niekedy podliehame pokušeniu obdivovať rečníka viac než počúvať, čo hovorí. Otec Casey pripomína, že liturgia nemá byť vystúpením – no ak kňaz vníma seba ako stredobod omše, liturgia stráca svoj cieľ. To isté platí pre laikov – nie každý, kto má dar reči či vedenia, má zároveň právo vyvyšovať sa nad ostatných. Spoločenstvá musia byť na pozore pred nevedomým vytváraním elít.
4. Divák namiesto učeníka
V „mega-cirkvách“ sa podľa Skillgate stáva stredobodom zážitok. Ľudia odchádzajú s otázkou: „Bolo to dnes dobré?“ namiesto: „Zmenilo ma to?“
Aj medzi katolíkmi sa niekedy viac rieši štýl liturgie než jej podstata. Zameriavame sa na hudbu, šaty, estetiku – no Casey Cole varuje: Liturgia, to nie je otázka dojmu, ale premieňania srdca. Druhý vatikánsky koncil zdôrazňuje, že liturgia má byť vedomým, aktívnym zapojením veriacich. Boh nie je „účinkujúcim“, ktorého si prídeme „pozrieť“ – on je ten, ktorému prinášame seba ako obetu. A práve obeta a obrátenie sú srdcom skutočného Božieho kultu.
5. Systém nad ľudí
Skillgate tvrdí, že v „mega-cirkvách“ sa často nebuduje Božie kráľovstvo, ale náboženská značka. Program, rast, konferencie – to všetko môže zatieniť jednotlivého človeka.
Hoci Katolícka cirkev nemá franšízy, aj my môžeme skĺznuť do prístupu, kde sa počítajú účastníci, štatistiky, plány – a konkrétny človek zostane nepovšimnutý. Dobrá pastorácia musí vidieť nielen davy, ale aj jednotlivcov, ich zápasy a otázky. Cieľom evanjelizácie nie je zaplniť kostol, ale premeniť srdcia a vyslať ich ďalej.
Tri slová, ktoré nás môžu chrániť
Svätý Ján Pavol II. často hovoril o troch pilieroch života Cirkvi: communio, mysterium, missio – spoločenstvo, tajomstvo, poslanie. Viera má byť žitá vo vzťahoch, zakorenená v liturgii a otvorená svetu. Zatvoriť sa do kostolov zo strachu pred „svetom“ nie je odpoveď. A hoci nie sme zodpovední za protestantské „mega-cirkvi“, mali by sme sa vyvarovať prenášaniu tejto mentality do našich farností.
Liturgia nie je koncert, duchovný nie je značka a Cirkev nie je firma. Je to živé telo, v ktorom každý má svoje miesto – a kde Kristus nie je len logo, ale hlava.
Spracoval: Rastislav Čižik
