Bronisław Bonawentura Markiewicz, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 30. januára, bol poľský rímskokatolícky kňaz, salezián a zakladateľ Kongregácie svätého Michala Archanjela.
Narodil sa 13. júla 1842 ako šieste z jedenástich detí Janovi Markiewiczovi a Marianne, rodenej Gryszieckej. Doma síce získal náboženské vzdelanie, ale jeho viera v mladosti dočasne zakolísala. Neskôr o tom sám napísal: „Chcel som sa prispôsobiť názorom svojich učiteľov,“ no podľa vlastných slov spolu s vierou v Boha stratil pokoj v duši a zmysel pre vnútornú harmóniu.
Markiewicz začal svoje kňazské štúdiá v roku 1863 v Przemyśli a za kňaza bol vysvätený 15. septembra 1867. Hneď po vysviacke ho vymenovali za farára v Harte a v katedrále v Przemyśli. Zostal tam do roku 1873, keď nastúpil na dvojročné postgraduálne štúdium na univerzitách vo Ľvove a v Krakove. Po ňom od roku 1875 pôsobil ako farár v Gaći až do svojho ďalšieho menovania za farára v Błażowej v roku 1877. Od roku 1882 vyučoval v seminári v Przemyśli pastorálnu teológiu.
O tri roky Markiewicz s túžbou po rehoľnom živote odišiel do Talianska a rozhodol sa pripojiť k saleziánom dona Bosca. V novembri 1885 nastúpil do ich noviciátu v Turíne a po jeho absolvovaní zložil posledné rehoľné sľuby 25. marca 1887 do rúk samotného dona Bosca. Ako salezián odhodlane a horlivo plnil úlohy zverené mu predstavenými. Prísny spôsob života i nepriaznivé podnebie však spôsobili, že sa v roku 1889 nakazil agresívnou tuberkulózou a takmer zomrel. Do Poľska sa s dovolením svojich predstavených mohol vrátiť až po zotavení 23. marca 1892.
Do pastorácie nastúpil v obci Miejsce Piastowe, kde sa okrem bežnej činnosti farára venoval v duchu dona Bosca formácii chudobnej a osirelej mládeže. V obci preto otvoril odbornú školu, kde pripravoval svojich študentov na život ako remeselníkov i poľnohospodárov. Pre ekonomické pomery však len ťažko udržiaval jej taliansky model, no Markiewiczovi saleziánski predstavení nesúhlasili s jeho úpravami. V septembri 1897 požiadal preto biskupa Przemyśla Łukasza Ostoju Soleckého a Svätého Otca Leva XIII. o povolenie založiť novú rehoľnú kongregáciu. Jej motto prevzal od archanjela Michala: „Kto je ako Boh!“
V decembri 1897 vyškrtli otca Markiewicza zo zoznamu členov saleziánskej spoločnosti a prešiel pod jurisdikciu biskupa z Przemyślu.
V roku 1898 založil Spoločnosť práce a striedmosti, aby podporil vzdelávanie núdznych na saleziánskych princípoch, a zároveň začal vydávať rovnomenný časopis. V auguste 1903 otec Markiewicz so schválením a požehnaním biskupa Przemyśla Józefa Sebastiana Pelczara (svätorečeného v roku 2003) otvoril nový dom v Pawlikowiciach neďaleko Krakova, kde viac ako 400 sirôt našlo domov a príležitosti na duchovnú a profesionálnu formáciu.
Za záslužnú prácu mu 30. novembra 1908 cisár František Jozef I. udelil Zlatý kríž za občianske zásluhy s korunou.
Otec Bronisław Markiewicz, vyčerpaný obrovským pracovným nasadením, zomrel v povesti svätosti vo svojom farskom sídle na komplikácie spojené s tuberkulózou 29. januára 1912. Pochovali ho na miestnom cintoríne. Od roku 1990 jeho pozostatky spočívajú v miestnom Kostole Panny Márie Kráľovnej Poľska.
O necelých 10 rokov po smrti otca Markiewicza krakovský arcibiskup Adam Stefan Sapieha 29. septembra 1921 zriadil Kongregáciu svätého Michala Archanjela ako spoločnosť diecézneho práva v Krakovskej arcidiecéze. Rok nato boli schválené prvé konštitúcie mužskej vetvy rehole. Ženská vetva dostala aprobáciu o šesť rokov. Spoločnosť neskôr získala aj schválenie Svätej stolice: ženská vetva v roku 1956, mužská v roku 1966.
Diecézna fáza procesu blahorečenia otca Bronisława Markiewicza sa začala v roku 1958 a trvala do roku 1961. Pápež Ján Pavol II. schválil jediný zázrak pripísaný svätcovmu príhovoru 20. decembra 2004, čo prakticky umožnilo jeho blahorečenie. To sa slávilo z poverenia pápeža Benedikta XVI. 19. júna 2005 vo Varšave pod vedením poľského prímasa kardinála Józefa Glempa.
