Zaiste si spomeniete na známy príbeh z evanjelia, kde Ježiš uzdravuje desiatich malomocných. Z desiatich mužov, ktorým vrátil zdravie, sa však naspäť vrátil iba jeden. Prišiel, aby sa poďakoval. Aby vzdal chválu tomu, kto ho uzdravil.
Sú Božie dary odvolateľné?
V našej ľudovej zbožnosti, ktorá je často poznačená ľudskými vzorcami spravodlivosti, nám môže napadnúť otázka: Čo sa stalo s tými deviatimi?
Spomínam si, že v detstve som si predstavoval, ako tí ostatní, ktorí sa neprišli poďakovať, boli Ježišom potrestaní a ochoreli znova; že ich nevďačnosť „zrušila“ zázrak. Opak je však pravdou.
O Bohu platí jedna zásadná a nádherná vec: Jeho dary sú neodvolateľné.
Keď niekto zažije uzdravenie, keď dostane od Boha dar, Boh ho nevezme späť, nech by sa stalo čokoľvek. Aj keby človek zmenil svoj postoj, Božia vernosť ostáva. Tí deviati ostali telesne zdraví, hoci sa nevrátili.
Dvojité uzdravenie
V čom bol teda rozdiel medzi tým jedným vďačným a deviatimi nevďačnými? Odpoveď sa skrýva vo vete, ktorú Ježiš adresoval navrátilcovi: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“
Túto vetu môžeme chápať ako potvrdenie, že len tento jeden bol uzdravený pravdivo a úplne:
- Tamtí deviati boli uzdravení na tele.
- Tento jeden bol uzdravený aj na duchu.
Pochopil totiž, čo je v živote najdôležitejšie a najpodstatnejšie: vzdávať Bohu chválu. V momente vďačnosti nastáva v človeku prevrat hodnôt. To, čo je menej podstatné, ustupuje tomu najpodstatnejšiemu. Chvála a vďačnosť nespôsobujú len radosť Bohu, ale prinášajú pravé uzdravenie nášho vnútra.
Vianoce a srdce plné vďaky
Tento postoj je mimoriadne aktuálny práve v čase, keď očakávame príchod Spasiteľa. Vianočné sviatky by mali byť časom, keď podobne ako mudrci či pastieri prichádzame k jasliam nie s prázdnymi rukami, ale so srdcom plným vďačnosti.
Často sa stresujeme pre vonkajšiu dokonalosť. Chceme mať dokonale napečené koláče, dokonale uprataný dom, chceme, aby sa všetci pri štedrovečernom stole správali presne podľa našich predstáv. Ale pointa Vianoc nespočíva v našej perfektnosti.
Skutočné Vianoce nastávajú vtedy, keď sme Bohu vďační. Nie preto, že je všetko dokonalé, ale preto, že sme dovolili Dokonalému – narodenému Kristovi –, aby urobil naše srdce o čosi dokonalejším. Nech sa stane čokoľvek, nech sa nám veci podaria viac či menej, to najdôležitejšie je prísť a poďakovať. Lebo práve vďačnosť uzdravuje.
