Pápeži Benedikt XVI., František i Lev XIV. ju odporúčali pri viacerých príležitostiach. Vyšla pred 118 rokmi a jej autorom je konvertita a katolícky kňaz Robert Hugh Benson. Reč je o dystopickom vedeckofantastickom románe Pán sveta.
Tento apokalyptický román zobrazuje dôsledky na spoločnosť, ktorá sa odvrátila od Boha, a predstavuje sociálnu kritiku zvykov Západu, ktorý podľahol kapitalizmu a socializmu.
Benson, anglikánsky duchovný, ktorý napokon konvertoval na katolicizmus a v roku 1904 bol vysvätený za kňaza, vykresľuje realitu, v ktorej „sily sekularistického materializmu, relativizmu a štátnej kontroly víťazia všade“.
Toto dielo, ktoré chválili traja poslední pápeži, opisuje aj príchod Antikrista ako charizmatickej osobnosti, ktorá však zároveň presadzuje ideály deštruktívne pre spoločnosť.
Pápež Benedikt XVI. knihu napríklad citoval ešte v pozícii prefekta Kongregácie pre náuku viery počas prednášky na Katolíckej univerzite v Miláne vo februári 1992 a uviedol, že dielo „poskytuje veľa podnetov na zamyslenie“.
Bola to tiež jedna z najobľúbenejších kníh pápeža Františka. Počas stretnutia s akademickým a kultúrnym svetom v rámci svojej apoštolskej cesty do Budapešti v apríli 2023 Svätý Otec František vysvetlil, že toto dielo „ukazuje, že mechanická zložitosť nie je synonymom skutočnej veľkosti a že v tej najokázalejšej vonkajšej podobe sa môže ukrývať tá najjemnejšia zákernosť“.
Pre argentínskeho pápeža bola kniha „v istom zmysle prorocká“. Hoci bola napísaná pred viac ako storočím, „opisuje budúcnosť ovládanú technológiou, v ktorej je všetko v mene pokroku štandardizované; všade sa káže nový ‚humanizmus‘, ktorý potláča rozdiely, ruší život národov a ruší náboženstvá,“ povedal.
Zdôraznil tiež, že v spoločnosti opísanej v knihe sú všetky rozdiely odstránené, keďže protichodné ideológie sa spájajú v homogenizácii, čo vedie k „ideologickej kolonizácii – keďže ľudstvo vo svete riadenom strojmi postupne upadá a život v spoločnosti sa stáva smutným a vzácnym“.
František poznamenal, že v románe „všetci pôsobia apaticky a pasívne, zdá sa zrejmé, že chorých by sa malo zbaviť a praktizovať eutanáziu, ako aj zrušiť národné jazyky a kultúry, aby sa dosiahol univerzálny mier“.
Táto myšlienka mieru sa však „premieňa na útlak založený na vnucovaní konsenzu až do tej miery, že jeden z protagonistov vyhlási, že svet sa zdá vydaný na milosť a nemilosť zvrátenej vitality, ktorá všetko korumpuje a mätie,“ povedal František vo svojom prejave v maďarskom hlavnom meste.
Kardinál Robert Prevost pred svojím zvolením za pápeža Leva XIV. tiež odporučil túto knihu v rozhovore pre augustiniánov v Ríme. „Hovorí o tom, čo by sa mohlo stať vo svete, ak stratíme vieru,“ vysvetlil.
Aj on zdôraznil, že Bensonovo dielo obsahuje pasáže, ktoré poskytujú veľa podnetov na zamyslenie „o svete, v ktorom žijeme“, a predstavujú výzvy týkajúce sa dôležitosti „pokračovania v živote s vierou, ale aj s hlbokým uvedomením si toho, kým sme ako ľudské bytosti.“
Kardinál, ktorý 8. mája prijal meno Lev XIV., pripomenul, že aj poslední dvaja pápeži citovali túto knihu pri viacerých príležitostiach.
Čas letných dovoleniek nám ponúkne viac priestoru na kvalitné čítanie. Prečo teda (opäť) nesiahnuť aj po tejto knihe? Možno s našimi pápežmi zistíme, že jej prívlastok „sci-fi“ sa pomaly vytráca.
(CNA)
