Rozsiahle knihy rozhovorov sú v dnešnej rýchlej a povrchnej dobe príjemným spestrením. Duša pri nich doslova pookreje.
Práve prostredníctvom takýchto dlhých knižných rozhovorov môže človek lepšie spoznať iného človeka. Človeka, ktorý má široký záber, ktorý má veľký zásah, no zároveň nie je celebritou, ale skutočným človekom, so všetkými zápasmi i prehrami, ktoré k tomu patria.
Presne takáto je aj kniha rozhovorov s františkánom bratom Filipom. Kniha sa volá Mám všetko, aj keď nič nemám. Toto je františkánske videnie sveta: zrieknutie sa všetkého majetku i svojej vlastnej vôle, aby človek dostal oveľa viac…
Brat Filip je aktívny kňaz. Pôsobil v Bratislave, Trstenej, Trnave i v Hlohovci a momentálne pôsobí vo Fiľakove, vo františkánskom kláštore, kde je gvardiánom, čiže predstaveným komunity.
Práve tu spomínaná kniha vznikala. Autormi sú dvaja publicisti známi nielen v kresťanskom prostredí Imrich Gazda a Adam Takáč. Práve takýto tandem sa javí ako najlepšia voľba, pretože dokážu z respondenta vydolovať maximum. Je to niečo ako priateľský krížový výsluch, na konci ktorého nie je zámer usvedčiť respondenta zo zlyhaní, ale dostať z neho to najlepšie, čo čitateľ potrebuje.
Brat Filip rozpráva svoj životný príbeh bez príkras. Nezamlčiava svoje dilemy, svoju divokosť neskrýva, neospravedlňuje sa, nehľadá falošné výhovorky pre seba, no zároveň je chápavý k iným ľuďom.
Inšpiratívne je, s akou pokorou rozpráva o svojej ceste ku kňazstvu. Od študenta učňovky po rozhľadeného teológa. Od jednoduchého chlapca po vyhľadávaného kňaza, kazateľa a publicistu.
Brat Filip pracoval v Bratislave s bezdomovcami. To ho dostalo do mediálneho povedomia, keď ho začali volávať do diskusných relácií a dostal ponuku publikovať v časopisoch. Práca s bezdomovcami ho tiež naučila trpezlivosti a zaštepila ho proti vyhoreniu.
Čitatelia sa tiež dozvedia mnoho o komunitnom živote, o jeho úskaliach i o jeho pozitívnych stránkach. Zarážajúce je, ako komunitný život nastavuje rehoľníkom zrkadlo, a možno povedať, že bez skutočného povolania od Boha to človek z vlastnej vôle nemôže zvládnuť.
Zaujímavá je kapitola o vzdelávaní mládeže. Brat Filip vyzdvihuje spolužitie medzi veriacimi a neveriacimi, lebo práve toto podporuje zdravý vývoj našej viery. Veriaci človek si musí svoju vieru racionalizovať medzi neveriacimi, musí ju vedieť obrániť a zdôvodniť nielen v rámci veriaco-neveriaceho spoločenstva, ale aj pred sebou samým.
Brat Filip je požehnaný človek. Má ten dar, že sa v živote nevzdáva, a kamkoľvek ho pošlú, začne konať Božie dielo.
Vo Fiľakove, ktoré je doslova na periférii, sa vďaka jeho ochote a službe rozvinula významná charitatívna práca. Jedlo vďaka dobrodincom dostáva od františkánov až 160 rodín. To je vzácna a zásadná vec, a to aj napriek tomu, že väčšina z týchto núdznych ľudí do kostola nikdy nepríde.
Kniha Mám všetko, aj keď nič nemám je príjemným a podnetným čítaním. Môžete ju prelúskať naraz, alebo si ju postupne dávkovať. Je v nej čo objavovať.
Odporúčam ju nielen veriacim – mnohé osvetlí aj ľuďom neveriacim. Okrem toho je tam mnoho podnetov do diskusie. To sa cení. Kniha tiež pomôže adeptom rehoľného života, aby si preverili, či je toto to, čo hľadajú, či im je františkánska spiritualita blízka.
Imrich Gazda a Adam Takáč odviedli perfektnú novinársku prácu. Fotograf Tomáš Puškáš dokázal brata Filipa zachytiť pôsobivo. No a príbeh chlapca, ktorý po ceste svätého Františka z Assisi kráča za Ježišom, je povzbudivý.
