Rím sa v týchto dňoch rozozvučal hlasom mladej Cirkvi. Jubileum mladých, ktoré sa koná od 28. júla do 3. augusta 2025, privádza do talianskej metropoly tisíce pútnikov z celého sveta. Podujatie vyvrcholí veľkou vigíliou a svätou omšou s pápežom Levom XIV. na ikonickej ploche Tor Vergata — rovnakom mieste, kde pred 25 rokmi stál medzi mladými svätý Ján Pavol II.
Organizátori očakávajú účasť približne pol milióna mladých. Pre túto príležitosť bolo vybudované najväčšie technické zázemie v dejinách Talianska: desiatky pódií, stovky stanov, kilometre káblov a priestory na duchovné sprevádzanie, ticho i spev. Ale najdôležitejšie nie sú obrazovky ani ozvučenie. Najdôležitejšia je túžba, s ktorou mladí prichádzajú — túžba stretnúť sa. Nielen s pápežom, ale s Ježišom Kristom, ktorý je prameňom všetkého, pre čo sa oplatí žiť.
Ján Pavol II. a otázka, ktorú si pamätajú celé generácie
Počas vigílie v auguste 2000 zaznela veta, ktorá sa stala duchovným kompasom pre tisíce mladých: „Ježiš je ten, koho hľadáte, keď túžite po šťastí.“
Nielen slová, ale najmä ich zdroj má silu zmeniť životy. Svätý Ján Pavol II. nežiaril len osobnou charizmou — žiaril Kristom. Dokázal k mladým prehovoriť rečou srdca, no zároveň ich neklamal sladkými frázami. Vyzýval ich: „Neuspokojte sa so svetom, v ktorom iní hladujú, nemajú prácu, nevedia čítať. Ak budete tým, čím máte byť, zapálite svet.“
A zároveň im kládol zásadnú otázku, ktorú si môžeme položiť aj my dnes: „Počul si o Ježišovi už od detstva. Ale stretol si sa s ním? Poznáš ho ako priateľa, ktorý je ti nablízku?“
Nestačí vedieť. Potrebné je stretnutie
Aj dnes si mnohí veriaci kladú otázku, prečo toľko mladých stráca vieru. Vyrastali predsa v katolíckych rodinách, chodili na omše, poznajú sviatosti, učili sa katechizmus. Ale niečo chýba. Niečo podstatné: Nestačí o Ježišovi vedieť. Mladý človek ho potrebuje stretnúť. Nie ako historickú postavu, ale ako živého Pána, ktorý kráča po jeho boku. Ktorý počúva. Ktorý vie o bolestiach i o túžbach. Ktorý neodsudzuje, ale miluje.
Ich odklon od viery nie je vždy znakom vzdoru. Častejšie je to dôsledok toho, že v hluku sveta už nepočujú pozvanie. Ich srdce túži po niečom skutočnom, ale často naráža len na formy bez obsahu.
Ako pripomenul svätý Ján Pavol II.: „Ježiš je vzkriesený Pán, Boh, ktorý je blízky každému človeku. S ním môžeme hovoriť, zažívať radosť z priateľstva, nádej v ťažkostiach a istotu lepšej budúcnosti.“
Viera sa nedá preniesť ako poznámky z hodiny. Vzťah s Ježišom sa nedá zdediť. Mladý človek musí byť pozvaný k vlastnému rozhodnutiu: otvoriť srdce, prijať Ježišovu lásku a odpovedať darovaním seba.
„Ak chceš zažiť úprimnú lásku,“ povedal vtedy pápež mladým, „otvor dvere svojho srdca Ježišovi a vyber si cestu, ktorú prešiel on – cestu sebadarovania.“
Od slova k stretnutiu
A práve túto cestu si môžu mnohí mladí uvedomiť práve teraz na rovnakom mieste, kde pred štvrťstoročím stáli ich rodičia, kňazi, rehoľníci, zasnúbení, ktorí dnes vychovávajú vlastné deti.
Tor Vergata je znova miestom stretnutia. Nie masového, ale osobného a intímneho stretnutia s Ježišom Kristom.
Pápež Lev XIV. pokračuje v odkaze svojho svätého predchodcu. Prichádza medzi mladých nie ako rečník, ale ako svedok viery, ktorá prežila skúšky. Aj on ich bude pozývať, aby nekráčali za ilúziami, ale otvorili sa realite Božej prítomnosti: v škole, v rodine, na sociálnych sieťach, v pochybnostiach aj v tichu modlitby.
Ak chceme, aby mladí ostali nadobudli vieru, musíme ich priviesť k osobnému stretnutiu s Ježišom. Nie k informácii, ale k vzťahu. Nie k minulosti, ale k živému Kristovi, ktorý sa dnes pozerá do očí (nielen) mladým celého sveta a hovorí: „Nebojte sa. Ja som s vami.“
V atmosfére radosti a viery sa mladí stretnú s Kristom aj medzi sebou ako „strážcovia rána“, ako ich nazval svätý Ján Pavol II. A práve týmto stretnutím môžu znova zapáliť svet.
