Rozumom sa človek dokáže dopracovať až na takú úroveň, že začne spoznávať súvislosti – v prírode, vo vzťahoch, v pohybe sveta… A keď ide ďalej, priblíži sa až k myšlienke prvého hýbateľa, k príčine všetkého. A tou je Boh.
Filozofia to poznala už dávno. Jedna z jej vetiev, ktorú si potom osvojili aj marxisti – dialektika, dialektický materializmus –, má vo svojom základe výrok „Všetko so všetkým súvisí“. A hoci vznikol v inom kontexte, je v ňom veľká múdrosť. Dnešné evanjelium ju potvrdzuje.
Dobre poznáme podobenstvo o boháčovi a Lazárovi a jeho význam. Vidíme, že bohatstvo priviedlo boháča k slepote. Nevidel okolo seba nič – ani Boha, ani zmysel svojho života. Zakotvil na zemi, hodoval, krásne sa obliekal, žil v zábave – a to bolo všetko. Zmyslom jeho života sa stalo majetníctvo. A vieme, ako to dopadlo.
Podobne sa k Ježišovi raz priblížil mladý, úspešný muž. Pýtal sa, čo má robiť, aby dosiahol večný život. Ježiš mu odpovedal: „Predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným.“ Ale ten odišiel smutný, pretože práve bohatstvo bolo zmyslom jeho života. Náboženstvo preňho nebolo cestou, ale doplnkom. Povedal: „To všetko som zachovával.“ No keď prišlo na skutočné zrieknutie sa, zastavil sa.
Podobne aj dnešné evanjelium ukazuje, že všetko so všetkým súvisí. Dve tisícky svíň, ktoré sa v príbehu spomínajú, predstavujú obrovský majetok. A keďže to bolo bohatstvo, ľudia z Gerazy neboli ochotní ho obetovať – ani pre samotného Krista. Hoci pred nimi stál Stvoriteľ sveta, povedali mu: „Odíď od nás.“
To je jadro problému človeka. Apoštoli sa raz pýtali Ježiša: „Pozri, my sme opustili všetko – čo za to dostaneme?“ V tej otázke je ľudská logika: Oplatí sa to? Oplatí sa nasledovať Krista, keď za to nemám hmatateľnú odmenu – keď opustím dom, majetok, priateľov, úspech, uznanie?
No podstatou otázky nie sú čísla ani porovnávanie hodnôt. Ide o vieru v Boha. Svätý Pavol napísal tú nesmrteľnú vetu: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ To je odpoveď. Verím Bohu, že ma neoklame? Verím, že nesklame? Verím, že to, čo pripravil pre tých, ktorí sú mu verní, je neporovnateľne viac než všetky poklady sveta?
Často práve boháč má s týmto problém. Chudobný človek nie, pretože nemá čo stratiť. A možno aj v tom je isté vysvetlenie, prečo niekedy človek prichádza o majetok, o zdravie, o blízkych: nie preto, že by Boh chcel jeho nešťastie, ale aby mu mohol otvoriť oči; aby ho mohol prijať ako úbožiaka – teda ako človeka, ktorý už nemá na čo sa spoliehať, iba na Boha.
Spomeňme si, ako apoštoli po stretnutí s bohatým mladíkom zhrozene povedali: „Kto potom môže byť spasený?“ A Ježiš odpovedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.“
Boh niekedy človeka nechá, aby zistil, že sa spolieha na chiméry. Nie preto, aby ho ponížil, ale aby ho oslobodil. Pretože bohatstvo, moc či úspech sú premenlivé. Kto sa na ne spolieha, skôr či neskôr zistí, že sa opieral o piesok. Len Boh dáva život.
Ten, kto vkladá svoju dôveru do Boha, aj keď je chudobný, je v skutočnosti bohatý. A ten, kto vkladá nádej do majetku, sa skôr či neskôr sklame. Tak ako ľudia z Gerazy – radšej si ochránili svoj majetok, než by prijali Krista.
Uveriť Božiemu slovu znamená osláviť Boha. Znamená to veriť, že Boh nesklame a neoklame. A práve toto je pozvanie aj pre nás: uveriť, že jeho prísľuby sú väčšie než všetko, čo môžeme vlastniť.
Nech nám táto viera zostane ako nádej aj v dnešných časoch – že Boh je verný, že stojí pri nás a že to, čo pripravil pre tých, ktorí ho milujú, je nekonečne viac než všetko, čo ponúka tento svet.
