Slovo komunikácia je dnes v móde. Ak o nej hovoríme, máme pri tom na mysli predovšetkým spôsob, ako dvaja či viacerí ľudia porozumejú obsahu posolstva, ktoré k sebe vysielajú. Stále viac na nás „útočí“ masmediálna komunikácia, keď komunikát (posolstvo) vychádzajúci z jedného zdroja zasahuje tisíce, ba milióny poslucháčov. Takáto komunikácia nielen informuje a zabáva, ale bytostne formuje a mení vnútorný svet postmoderného človeka.
Pripomeňme si, že komunikácia sa nezačala až v dnešnej technicky vyspelej dobe. Už Cyril a Metod prišli v roku 863 na Veľkú Moravu s Bibliou a prekladmi liturgických kníh, aby komunikovali zrozumiteľným spôsobom náboženskú vieru. „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.“(Jn 1,1) To je prvá písomne zachytená komunikácia viery v novom liturgickom jazyku staroslovenčine, ktorá obsahuje niečo ako prazáklad všetkej múdrosti.
V jej pokračovaní sa dozvedáme, že Boh je princípom všetkého stvoreného bytia i samotného človeka: v Bohu sme sa nielen zrodili, ale stali sme sa aj vlastníkmi nového života, keď skrze Kristovu smrť a vzkriesenie sme zvíťazili nad smrťou. Preto žijeme v oprávnenej nádeji. Naši predkovia prijali túto radostnú zvesť o živom Bohu ako zdroj pravej viery a života a odovzdávali ho, to znamená komunikovali ďalej svojim potomkom.
Pri vynáleze kníhtlače Johannom Gutenbergom v polovici 15. storočia bola prvou vytlačenou knihou práve Biblia. Človek už komunikoval nielen ústne, ale mal možnosť vrátiť sa k počutému slovu a zahĺbiť sa doň. Okruh informácií sa rozšíril. Postupným uplatnením ďalších technických objavov v oblasti informatiky sa mediálna komunikácia dostala v súčasnosti na čelné miesto našich životných záujmov.
Komunikácii však pri jej technickej vyspelosti často chýba morálny rozmer. Mediálny expert a niekdajší rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku prof. Tadeusz Zasępa kedysi konštatoval, že základom kultúry reklamy a konzumného štýlu života sa stalo sedem hlavných hriechov. Vplyvom médií sa obrátil mravný poriadok a to, čo bolo pokladané za hriech, je zrazu čnosťou. Preto tí ostražitejší volajú po návrate k morálnemu rozmeru komunikácie, podľa vzoru Cyrila a Metoda.
Čo to znamená? Treba znova pustiť Boha do nášho života vo všetkých jeho rovinách a odovzdávať také posolstvo, ktoré zušľachťuje ľudského ducha a dáva mu plnosť. Komunikovať znamená mnoho dávať (lat. communicare est multum dare). Ale dávať podľa poriadku lásky. To je dôležitý moment, na ktorý netreba zabudnúť. Prejavy lásky už dávno vymenoval apoštol Pavol: „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy.“ (1 Kor 13,4-6)
Láska je tam, kde sa jeden dáva druhému pre jeho dobro, nie pre vlastný zisk. Boh je príkladom takejto darujúcej lásky, lebo z lásky poslal na svet svojho Syna, „aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3,16). Takáto láska vytvára nové formy medziľudského spoločenstva, kde je každý jedinec prijímaný, cenený a ctený. Takto potom každý človek môže byť obohatením pre iných.
Vráťme sa ešte k svätým Cyrilovi a Metodovi. Pápež Benedikt XVI. na generálnej audiencii 17. júna 2009 povedal: „Cyril a Metod naozaj predstavujú klasický príklad toho, čo sa dnes označuje termínom ‚inkulturácia‘: každý národ musí vniesť do svojej kultúry zjavené posolstvo a vyjadriť jeho spásonosnú pravdu jazykom, ktorý mu je vlastný.
To predpokladá veľmi náročnú ‚prekladateľskú‘ prácu, lebo si to vyžaduje nájsť výrazy, ktoré vhodne predložia bohatstvo zjaveného Slova bez sprenevery jeho zmyslu. Títo svätí bratia o tom zanechali veľmi významné svedectvo, ku ktorému Cirkev vzhliada i dnes, aby z neho čerpala inšpiráciu a usmernenie.“ Inými slovami povedané: inkulturácia znamená zasadiť klíček viery v danej kultúre a postarať sa o jej rast.
Mali by sme si aj dnes uvedomiť dôležitosť komunikácie pre rozvoj života jedinca i spoločnosti. Cez život v rodine a Cirkvi sme vtiahnutí do zápasu o tvár celej spoločnosti. Komunikácia je istým dynamizmom kultúry. Podľa komunikácie v rodine dozrejú deti na generáciu buď uvedomelých, alebo manipulovateľných jedincov.
Rodinná komunikácia tvorí podstatný podiel na ich zdravom a všestrannom rozvoji. Navyše, tak ako v dobe svätých Cyrila a Metoda všetci popri budovaní národného spoločenstva súčasne budujeme aj tvár Európy. Bez pevného bodu – bez Boha – ani zákony, predpisy a zmluvy nemajú dlhú životnosť. Ak niet pevného bodu, všetko sa rúca…
