Pápež Lev XIV. obnovil niekdajšiu tradíciu, ktorú v roku 2013 prerušil pápež František, a každému z približne 5 000 zamestnancov Vatikánu dal vyplatiť jednorazový bonus vo výške 500 eur. Tradícia tohto bonusu vznikla ako znak uznania za prácu zamestnancov počas náročného obdobia medzi smrťou pápeža a zvolením jeho nástupcu. Takto sa vyjadruje poďakovanie všetkým, ktorí vtedy zabezpečujú plynulý chod inštitúcií Svätej stolice.
Pápež František túto prax v roku 2013 zrušil a prostriedky presmeroval na charitatívne účely. Pápež Lev XIV. však zdôraznil, že obnova bonusu neznamená popretie dôležitosti charity. Sám prispel na podporu chudobných, pričom o distribúciu potravinovej pomoci sa postaral vatikánsky úrad pre charitatívne diela.
Podľa agentúry DPA a talianskych médií obnovenie konklávneho bonusu predstavuje gesto, ktoré má nielen finančný, ale predovšetkým symbolický význam: uznanie, vďaku a úctu k ľudskej práci. Pripomína, že dôstojnosť práce a jej význam v Cirkvi nemožno podceňovať. Pápež Lev XIV. tak pokračuje v línii sociálneho učenia Cirkvi a nadväzuje na dedičstvo pápeža Leva XIII., známeho encyklikou Rerum novarum o právach a dôstojnosti pracujúcich.
Deň po vyplatení bonusu sa Svätý Otec stretol s pracovníkmi kúrie a všetkých inštitúcií Vatikánu v Aule Pavla VI. Na stretnutí, na ktorom sa zúčastnili aj ich rodiny a deti, ho prijali vrúcnym potleskom. Pápež Lev XIV. ich pozdravil slovami: „Toto naše prvé stretnutie určite nie je chvíľa na prednášanie programových prejavov, ale pre mňa je to skôr príležitosť poďakovať vám za službu, ktorú vykonávate – túto službu, ktorej som, takpovediac, ‚dedičom‘ po svojich predchodcoch.“
Prítomným zdôraznil, že „pápeži prichádzajú a odchádzajú, ale kúria zostáva,“ a vysvetlil: „Kúria je inštitúcia, ktorá uchováva a odovzdáva historickú pamäť Cirkvi, služby jej biskupov. Pamäť je základným prvkom v živom organizme. Nie je zameraná len na minulosť, ale živí prítomnosť a smeruje do budúcnosti. Bez pamäti sa cesta stráca, stráca sa zmysel smerovania.“
V závere svojho prejavu sa Lev XIV. vrátil k tej časti svojho prvého vystúpenia na Balkóne požehnaní, v ktorej hovoril o misionárskej Cirkvi a ktorú adresoval cirkvi v Ríme, a pokračoval: „A teraz to opakujem s ohľadom na poslanie tejto cirkvi voči všetkým cirkvám a celému svetu: slúžiť spoločenstvu a jednote v láske a pravde. Pán zveril Petrovi a jeho nástupcom túto úlohu a vy všetci na nej rôznym spôsobom spolupracujete. Každý prispieva tým, že vykonáva svoju každodennú prácu so zanietením a tiež s vierou, lebo viera a modlitba sú ako soľ v jedle – dávajú chuť.“
V atmosfére radosti a vďačnosti pápež uzatvoril svoj prejav výzvou: „Ak teda máme všetci spolupracovať na veľkej veci jednoty a lásky, usilujme sa o to predovšetkým svojím správaním v každodenných situáciách, počnúc aj pracovným prostredím. Každý môže byť tvorcom jednoty svojím postojom ku kolegom, keď trpezlivo a pokorne prekonáva nevyhnutné nedorozumenia, keď sa dokáže vcítiť do situácie druhých, vyhýba sa predsudkom a pridá aj dobrú dávku humoru, ako nás to učí pápež František.“
