Kresťanstvo sa v Kórei objavilo v priebehu 16. storočia, no jeho šírenie prechádzalo dlhou a náročnou cestou spojenou s krutým prenasledovaním. Dôkazom sú mučeníci, ktorých si Rímskokatolícka cirkev pripomína 20. septembra.
Prvým známym kresťanom, ktorý vkročil na kórejské územie, bol podľa podania japonský vojak a veliteľ Konishi Yukinaga počas japonskej invázie. Po návrate do Japonska so sebou priviedol kórejské dievča Júliu Ota, ktorá bola jednou z prvých pokrstených Kórejčaniek.
V roku 1593 zavítal do Kórey jezuita Juraj de Cespedes, japonský misionár, ktorý však pôsobil len medzi japonskými vysťahovalcami, pretože Kórejčanom nebolo povolené verejne praktizovať kresťanskú vieru. Zásadný moment pre šírenie kresťanstva prišiel začiatkom 17. storočia, keď kórejský diplomat Yi Gwane-jeong doniesol z Pekingu teologické knihy od talianskeho jezuitského misionára Mattea Ricciho. Hoci tieto spisy vyvolali akademické debaty a kritiku, najmä od učencov ako Yi Su-gwang a Yu Mong-in, poskytli prvé semienka viery, ktoré neskôr rozkvitli.
Významný prelom nastal koncom 17. storočia vďaka reformnému hnutiu Silhak, ktoré podporilo intelektuálne a náboženské inovácie v krajine. Prvú modlitebňu v Kórei založil diplomat Yi Sung-Hun v roku 1784 po tom, čo bol pokrstený v Pekingu. Pre neprítomnosť kňazov sa snažil vytvoriť v krajine akúsi laickú hierarchiu. Aj keď Vatikán túto iniciatívu nepodporil, práve laici zohrali kľúčovú úlohu v šírení kresťanstva.
V roku 1801 sa začali prenasledovania kresťanov, ktoré vyvrcholili kráľovým príkazom na ich totálnu elimináciu. V rokoch 1836 až 1838 prišli tajne do Kórey biskupi a kňazi z francúzskej misie, aby podporili miestnu komunitu, chytili ich však a zabili. Napriek tomu sa cirkevná hierarchia začala postupne etablovať, a to najmä zásluhou Andreja Kima Taegona, prvého kórejského kňaza, ktorý tajne viedol veriacich a udržoval kresťanskú komunitu v tých najťažších časoch.
Kórejská kresťanská komunita čelila v priebehu 19. storočia sérii krvavých prenasledovaní – v rokoch 1839, 1846 a 1866 boli popravené tisíce kresťanov. Andreja Kima Taegona popravili v roku 1846, krátko po vysvätení za kňaza, keď po návrate do Kórey, kde tajne učil a vykonával sviatostnú pastoráciu, ho zatkli, mučili a nakoniec sťali.
Spolu s ním zomreli aj ďalší hrdinovia viery, medzi nimi aj Pavol Chong Hasang, ktorý adresoval pápežovi Gregorovi X. prosbu o schválenie kórejskej cirkevnej štruktúry a žiadal tiež pre krajinu viac kňazov. Pavol Chong Hasang zomrel v roku 1839 v dôsledku obhajoby katolíckej viery pred kórejskou vládnou mocou.
Medzi mučeníkmi bola aj 17-ročná Agatha Yi, ktorá vydržala nátlak a odmietla zriecť sa viery, aj keď ju oklamali, že jej rodičia Krista zapreli. Jej odvaha inšpirovala ďalších šesť dospelých kresťanov, ktorí sa sami prihlásili a boli popravení.
V roku 1984 pápež Ján Pavol II. počas návštevy Južnej Kórey kanonizoval 103 kórejských mučeníkov vrátane Andreja Kima Taegona, Pavla Chonga Hasanga a ich spoločníkov. Vo svojej homílii vyzdvihol rôznorodosť týchto mučeníkov – od 13-ročného Petra Yu po 72-ročného Marka Chonga.
Zároveň poukázal na unikátnosť kórejskej kresťanskej komunity, ktorá vznikla bez prítomnosti kňazov. Rozhodujúcu úlohu pri šírení viery tak zohrali laici, ktorí sami zakladali cirkevné spoločenstvá. Aj v tomto úsilí zostávajú inšpiráciou aj pre súčasnú Cirkev, ktorej sa často vyčíta prílišný klerikalizmus.
