Stredoveký človek nepochybne vnímal krajinu inak ako my. Žil vo svete, ktorého omnoho väčšiu časť tvorila ťažko priestupná divočina v podobe pralesov a močiarov. Často s veľkou námahou si od nej vydobýjal kúsky zeme, na ktorej mohol začal farmárčiť alebo ťažiť prírodné bohatstvo.
Okrem úrodných nížin sa ľudia vydali aj do hornatých oblastí. Viedli ich k tomu viaceré dôvody, ako napríklad budovanie opevnených sídiel vo vojensky výhodnej vyvýšenej polohe či spomínané baníctvo. Keď takéto osídlenie prosperovalo, nie zriedka si tam ľudia postavili aj kostol. Ak odtiaľ z rôznych príčin neskôr odišli, vracali sa tam práve kvôli tejto sakrálnej stavbe. Vďaka tomu sa vo viacerých prípadoch zachovala až dodnes.
V dnešnom článku si priblížime tri takéto starobylé chrámy, ktoré kedysi stáli uprostred prosperujúcich sídiel, ale dnes stoja v kopcoch takpovediac na konci sveta, vzdialené od najbližšieho ľudského osídlenia. Sú svedkami dávno minulých dôb a životov ľudí, ktorí ich pred stáročiami postavili a oslavovali tam Krista. Svojou existenciou vytvárajú zvláštne čaro a vedia tak návštevníka aspoň sčasti preniesť v čase.
Rakovnica – banícky kostolík
Za neveľkým kostolíkom zasväteným svätej Márii Magdaléne v Rakovnici neďaleko Rožňavy sa musíte vydať do kopcov nad obcou. Pešo priamo od zastávky autobusu na hlavnej ceste vám to zaberie približne 30 – 35 minút. Spočiatku ide o pomerne prudké stúpanie lesnými chodníčkami, kým neprídete na väčšiu lesnú cestu. Tá začína za Rakovnicou, a tak sa ponúka aj alternatíva v podobe cesty autom.
K samotnému kostolíku v lokalite zvanej podľa zasvätenia Magdolna je už lepšie vyjsť po svojich. Človeku sa tak po chvíli naskytne malebný pohľad na časom už značne poznačenú stavbu na malom priestranstve medzi stromami. Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov tu stáli aj domy, po ktorých však už zostali iba nevýrazné rozvaliny.
Kostolík postavili ešte v 13. storočí ako jednoduchý neskororománsky chrám v baníckej osade, predchodkyni dnešnej obce. Ľudia sa tu usadili kvôli hľadaniu a ťažbe drahých kovov – zlata, striebra a medi. Banícka tradícia pretrvala aj neskoršom období, keď sa tu ťažila železná ruda.
Nepoznáme zatiaľ bližšie počiatky tejto stavby, ktoré by v budúcnosti mohol objasniť podrobnejší výskum. Najstaršia, nie úplne jednoznačná písomná zmienka pochádza z roku 1416. V tej dobe sa však obyvatelia už presunuli na súčasné, nižšie položené miesto v údolí Honského potoka, ktoré ponúkalo lepšie podmienky pre život a obrábanie pôdy.
Napriek vzdialenej polohe kostolík stále slúžil veriacim, v dobách reformácie protestantského vierovyznania. Katolíci ho opätovne prevzali okolo polovice 17. storočia, pričom v roku 1658 vyhorel. Opravy sa objekt dočkal koncom 17. storočia, v tej dobe však slúžil už ako kaplnka.
Práce mohli súvisieť s neďalekým zázračným prameňom s liečivými účinkami, vďaka ktorému sa stal pútnickým miestom. Tieto aktivity podporovali v rámci rekatolizácie jezuiti z Rožňavy. V roku 1796 pápež Pius VI. oficiálne potvrdil pre rakovnickú kaplnku status pútnického miesta. Púte sa tu konajú aj v súčasnosti v nedeľu po sviatku svätej Márie Magdalény 22. júla.
V roku 1970 chátrajúcu stavbu zachránili novým zastrešením s plechovou krytinou, ktorú v rámci obnovy vymenili za šidle v roku 2023. Ako pamiatkovo chránený objekt bol kostolík zapísaný až v roku 1975. Následné výskumy pomohli objasniť jeho stavebný vývoj. Zaradil sa medzi nepočetnú skupinu sakrálnych stavieb Gemera, ktorých počiatky siahajú až do románskeho obdobia, a predstavuje pekný príklad vidieckeho staviteľstva svojej doby.
Nitrianska Blatnica – rotunda veľmoža
Jedna z mála zachovaných veľkomoravských stavieb stojí pod kopcom Marhát v Krahulčích vrchochpohoria Považský Inovec nad obcou Nitrianska Blatnica. Na tomto mieste existoval v 9. storočí veľmožský dvorec a rotunda, ktorej sme sa už trocha venovali aj v úplne prvom článku tohto seriálu, bola jeho súčasťou.
Priamo z obce k nej vedú lesné cesty i značená turistická trasa. Výstup miernym stúpaním zaberie z dediny približne 40 – 50 minút a odvďačí sa vám krásnym prostredím listnatých lesov obohateným v lete aj o kvety lesných zvončekov a divých ľalií. Už po ceste sa vám na niektorých úsekoch rotunda ukáže v diaľke ako motivácia na výstup. Lokalita je však prístupná aj vhodným autom.
Neveľký stredoveký objekt aj v podobe, ktorú mu dali prestavby v 16. a 18. storočí, predstavuje výnimočnú pamiatku sakrálnej architektúry na našom území a patrí medzi najstaršie zachované stavby nielen u nás, ale v aj v celom širšom regióne Európy. Najnovšie rotundu datujú na koniec 9. storočia, existujú však aj analýzy, ktoré jej vznik posúvajú už do čias okolo roku 830.
Po zániku Veľkej Moravy vznikla v tejto lokalite osada železiarov; zrejme pre ich potreby bola rotunda v prvej polovici 11. storočia opravená. Slúžila im až do 13. storočia, keď tunajšia osada zaniká a presúva sa do polohy súčasnej obce Nitrianska Blatnica.
V nasledujúcich storočiach stavba schátrala, až sa premenila na ruinu. V prvej polovici 16. storočia rotundu obnovili. Múry, ktoré sa zachovali do výšky 4 – 7 metrov, dostavali a nanovo zastrešili. V druhej polovici 18. storočia dostala rotunda svoju súčasnú podobu, keď vybudovali západnú vežu a z južnej strany pripojili prístavbu určenú na obydlie pre pustovníkov. Tí sa starali o samotnú rotundu i školu, ktorú postavili neďaleko. Posledný pustovník zomrel v roku 1802. Potom prevzali starostlivosť o stavbu veriaci z miestnej farnosti.
Výskumy v 70. rokoch minulého storočia a ďalšie po roku 2000 priniesli posun datovania stavby najprv do 11. storočia, resp. až do čias Veľkej Moravy. Rotunda, v posledných rokoch obnovená, je stále aj centrom náboženského života, keďže sa tu každoročne v apríli koná významná púť k sviatku svätého Juraja.
Demandice-Hýbec – cintorínsky kostolík
Posledný kostolík, ktorý si dnes predstavíme, stojí na jednom z kopcov Santovskej pahorkatiny neďaleko obce Demandice. Je súčasťou pôvodne osady, dnes majera Hýbec, a nachádza sa v areáli menšieho, ale stále funkčného cintorína.
Dostať sa k nemu dá autom či pešo z Demandíc cestou, ktorá má približne 5 kilometrov, alebo pešo z lokality Kotlina južne od Demandíc. V tom prípade vás čaká asi dvojkilometrová prechádzka poľami a po poľných a lesných cestách, striedajúca stúpania a klesania, ktorá zaberie zhruba 30 – 35 minút.
Miesto obklopené stromami, izolované od osídlenia (najbližšie – asi štvrť kilometra – sa nachádza Hýbecký majer), má zvláštnu atmosféru, ku ktorej v značnej miere prispieva práve starobylý Kostol svätej Heleny. Jeho fasády, sčasti zatienené stromami, ešte žiaria novotou po obnove spred pár rokov. V rámci nej sa realizoval aj výskum, ktorý pomohol objasniť stavebné dejiny chrámu.
Jeho pôvod sa v staršej literatúre datoval rokom 1023, keďže tento letopočet je vyrytý na kamennom ráme pastofória. Nejde však o autentické datovanie, ktoré by spoľahlivo dokazovalo vznik kostola už v čase panovania prvého uhorského kráľa svätého Štefana. Skôr naopak, pretože podoba čísel svedčí o podstatne mladšej dobe. Ako sa ukázalo, letopočet pochádza len z minulého storočia.
Výskum však na druhej strane súčasne preukázal románsky pôvod stavby; najneskôr do 13. storočia bol totiž datovaný úsek severného múru lode. Celá stavba v súčasnom rozsahu pozdĺžnej lode a polygonálneho presbytéria potom vznikla v období neskorej gotiky s využitím spomínaného muriva staršej stavby.
Niekedy v období od polovice 18. storočia po začiatok 19. storočia bolo vybudované nové západné priečelie lode a v minulom storočí z južnej strany zúžili víťazný oblúk.
Kostolík je aj v súčasnosti centrom úcty k svätej Helene a na jej sviatok v auguste sa sem koná púť v rámci rímskokatolíckej farnosti v Demandiciach. Okrem toho sa pri ňom nachádza aj posledné zastavenie krížovej cesty z roku 2013 so začiatkom v Hýbeckom majeri.
