Keď kardinál Jorge Mario Bergoglio v roku 2013 vyšiel na balkón Baziliky svätého Petra ako nový pápež, prekvapil celý svet nielen svojou skromnosťou, ale aj menom, ktoré si zvolil – František. Bolo to vôbec prvýkrát po viac ako tisícročí, čo nový pápež siahol po mene, ktoré dovtedy nepoužil žiadny iný jeho predchodca. Naposledy sa niečo podobné stalo v roku 914, keď bol zvolený pápež Lando.
František sa inšpiroval svätým Františkom z Assisi – mužom, ktorý miloval chudobu, jednoduchosť a Božie stvorenie. Po jeho smrti 21. apríla sa znovu rozprúdili špekulácie: Aké meno si zvolí ďalší pápež?
Neexistujú žiadne oficiálne pravidlá
Pri výbere mena sa nový pápež nemusí riadiť žiadnymi pravidlami v Kódexe kánonického práva. Novozvolená hlava Katolíckej cirkvi sa rozhoduje úplne slobodne. Ako sa vyjadril historik Joshua McManaway pre denník The Pillar: „Pre človeka na najvyššej pozícii v Cirkvi je pravidiel veľmi málo. Môže si vybrať, čo chce.“
Väčšina pápežov sa však riadi jednou tradíciou – vyberajú si meno niekoho, koho obdivujú. Napríklad Benedikt XVI. si zvolil meno po Benediktovi XV., ktorý počas prvej svetovej vojny vystupoval ako mierotvorca, a po svätom Benediktovi z Nursie, patrónovi Európy.
Podobne aj svätý Ján Pavol II. si zvolil meno na počesť svojho predchodcu Jána Pavla I., ktorý zomrel len po 33 dňoch v úrade. A ten si zas to svoje vyskladal na počesť Jána XXIII. a Pavla VI. – oboch mužov Druhého vatikánskeho koncilu.
Zaujímavosťou je, že Ján Pavol I. sám seba nazval „prvým“, hoci to nebýva zvykom. Ako keby tušil, že čoskoro príde aj „druhý“. A ten naozaj prišiel skôr, ako by bol niekto čakal.
Jediné nepísané pravidlo
Napriek slobode výberu existuje jedno meno, ktorému sa všetci pápeži vyhýbajú: Peter. Nikto sa zatiaľ neodvážil nazvať sa Peter II.
„Myslím, že dôvodom je pokora. Nik sa nechce porovnávať s tým, ktorého si vybral sám Kristus,“ vysvetľuje možné dôvody McManaway. „Mohol by si to síce dovoliť, ale spôsobil by veľký rozruch. To je most, ktorý nikto nechce prejsť.“ Zatiaľ.
Kedy si pápeži začali meniť mená?
V prvých storočiach Cirkvi si pápeži nemenili meno vôbec – až do roku 533, keď bol zvolený muž menom Mercurius, pomenovaný po rímskom bohu Merkúrovi. Samozrejme, pápež s pohanským menom neznel najlepšie, a tak si zvolil meno Ján II.
Jeho voľba nastavila nový trend – mnohí po ňom si začali vyberať meno niektorého zo svojich predchodcov, často mučeníkov alebo obľúbených svätcov. Od 11. storočia sa to stalo bežnou praxou a od 16. storočia sa mení meno prakticky zakaždým.
Výnimkou bol Marcellus II. v roku 1555 – posledný pápež, ktorý si ponechal svoje rodné meno.
Nie všetky pápežské mená sa však inšpirovali zoznamom svätcov. Pápež Pius II. (1458 – 1464) si svoje meno vybral podľa hlavnej postavy z Vergiliovej Eneidy – zbožného Enea. V skutočnosti ho teda inšpirovala literatúra viac než história Cirkvi.
Muž, ktorý sa neskôr stal pápežom Júliom II., sa chcel pôvodne volať Formózus II. V latinčine formosus znamená pekný. Ktovie, čo presne odrážal tento zámer, no kardináli ho zastavili. „Pápež Pekný“ neprešiel.
Každopádne bude meno nového pápeža dôležitým posolstvom pre Cirkev i svet a nástupca svätého Petra ním už na začiatku zdôrazní akcent svojho pontifikátu.
Spracoval: Rastislav Čižik
