Keď čítam niektoré úryvky z evanjelií, vždy dostanem chuť niečo zjesť. Zväčša ide o tie pasáže, v ktorých sa hovorí o jedle. Nie je jedlo ako jedlo. V biblickom kontexte má aj obyčajná chlebová placka arómu večnosti.
Fascinujúci je príbeh Pána Ježiša, ktorý niekoľkotisícový zástup ľudí nasýtil siedmimi chlebmi. Čo je to za absurditu? Ako to bolo možné? Na žalúdok neplatia žiadne triky. Na hlad neexistuje symbolické vysvetlenie. Hlad je hlad a ak je nedobrovoľný, je hnusný.
Známy nórsky spisovateľ a držiteľ Nobelovej ceny za literatúru Knut Hamsun napísal knihu Hlad. Opisuje v nej šialené stavy hladného človeka – mladého muža, ktorý sa dostal do finančných ťažkostí a nemá si za čo kúpiť jedlo. Pôsobí šialene, robí nelogické rozhodnutia, správa sa ako opilec po prehýrenej noci… Má výkyvy nálad. No on je „iba“ hladný.
Keď už je Valentín a Národný týždeň manželstva, pripomeňme si osvedčenú pravdu, ktorá rozčuľuje niektoré ženy do nepríčetnosti: „Láska ide cez žalúdok.“
Hladný chlap je nervózny, ufrflaný, neznesiteľný… Tak vidíte, stačí málo, aby to za niečo stálo…
Teraz sa pozrime na zástup, ktorý nasleduje Ježiša. Sú takí očarení jeho charizmou, že len tak naľahko idú za ním a ani si nevšimnú, že nemajú čo pod zub. Pri stretnutí s Pánom Ježišom čas plynie rýchlo – neregistrujú, že už tak pokročil. Stretnutie sa blíži ku koncu a vtedy sa spamätajú. Sú hladní ako vlci.
Ak by bol Pán Ježiš obchodník, mohol by mať schované lahôdky a s vysokohorskou prirážkou ich popredať hladošom. Ak by bol zlomyseľný, nechal by týchto ľahkomyseľných pútnikov omdlieť od hladu na spiatočnej ceste.
On však vie, čo človek potrebuje – nielen duchovne, ale aj telesne. Berie teda sedem chlebov a pár rybiek od učeníkov a rozdáva ich tisíckam ľudí. Ujde sa každému.
Je v tom aj veľká symbolika. Učeníci dávajú do pléna všetko, čo majú. V ľudských očiach je to však žalostne málo. Keď sa do toho vloží Pán Ježiš, aj to ich málo sa neuveriteľne rozmnoží.
Rovnako aj naše málo môže byť veľdielom – zázrakom –, ak sa do toho vloží Boh.
Na záver dovoľte definíciu zázraku od sv. Františka z Assisi:
„Rob, čo je potrebné. Urob, čo je možné. Zistíš, že si urobil nemožné.“
