Meno svätca, ktorý má v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi svoje miesto 9. júla, má grécky pôvod a znamená všemocný. Podľa legendy žil Pankrác za čias apoštolov a pravdepodobne pochádzal z okolia Antiochie.
Keď sa Pankrácov otec dopočul o Ježišovi Kristovi, vzal svojho malého syna do Jeruzalema, aby na vlastné oči uzrel veľkého Učiteľa. Zázraky, ktoré videl, ho ohromili, a keď počul Božie učenie, uveril v Krista ako Božieho Syna. Zblížil sa s Pánovými učeníkmi, najmä so svätými apoštolmi. V tomto období sa mladý Pankrác zoznámil so svätým Petrom.
Po nanebovstúpení Spasiteľa prišiel jeden z apoštolov do Antiochie a pokrstil Pankrácových rodičov spolu s celou ich domácnosťou. Po smrti svojich rodičov zanechal Pankrác zdedený majetok a odišiel do Pontu, kde začal žiť v jaskyni, tráviac dni v modlitbách a duchovnom rozjímaní. Svätý Peter, keď prechádzal týmito časťami, navštívil Pankráca v Ponte, vzal ho so sebou do Antiochie a potom na Sicíliu, kde sa vtedy nachádzal svätý Pavol.
Na Sicílii svätí apoštoli Peter a Pavol vymenovali Pankráca za biskupa v Tauromeniu (mesto pod horou Tauro sa dnes nazýva Taormina). Svätý Pankrác horlivo pracoval na kresťanskom osvietení ľudu. Za jediný mesiac postavil kostol, kde slávil bohoslužby. Počet veriacich rýchlo rástol a čoskoro takmer všetci obyvatelia Taorminy a okolitých miest prijali kresťanskú vieru.
Svätý Pankrác viedol svoje stádo pokojne mnoho rokov, až kým pohania proti nemu nezosnovali úklady. Vystihli vhodnú chvíľu, vrhli sa na neho a ukameňovali ho, čím ukončil svoj život ako mučeník.
Jeho hrob sa nachádzal v starovekom Kostole svätého Pankráca v Taormine, ale po vpáde Saracénov preniesli väčšiu časť jeho relikvií na horu Athos i do Ríma, kde ich uložili v Bazilike svätého Pankráca, rímskeho mučeníka z obdobia Diokleciánovho prenasledovania.
Na ikonách je svätý Pankrác zobrazovaný ako biskup s bradou vo felóne s omoforom a kódexom. Jeho najstarší obraz sa nachádza na miniatúre v Menológione Bazila II. z konca 10. storočia.
