9. marca si Rímskokatolícka cirkev pripomína sviatok svätej Františky Rímskej, ženy, ktorá vo svojom životnom príbehu skĺbila oddanosť rodine, lásku k chudobným a hlbokú duchovnosť. Jej cesta k svätosti prechádzala manželstvom, povinnosťami matky a neskôr rehoľného života.
Františka sa narodila v roku 1384 v rímskej šľachtickej rodine Paola Bussu de’ Leoni a Iacobelly de’ Roffredeschi. Už od útleho veku túžila vstúpiť do kláštora, no otec ju podľa vtedajších zvykov prisľúbil za manželku šľachticovi Lorenzovi de Ponziani, veliteľovi rímskych pápežských vojsk. Františka sa otcovej vôli podriadila: vnímala to ako skúšku poslušnosti Bohu. Ich šťastné manželstvo napokon trvalo 40 rokov.
Jej manžel Lorenzo bol láskavý a vážil si manželkinu zbožnosť a cnosti. Františka sa starala o domácnosť a vychovávala ich tri deti v duchu viery a lásky k blížnym. Zároveň sa so švagrinou Vannozzou venovala chudobným a chorým, čím si získala obdiv a nasledovníčky aj medzi rímskymi šľachtičnami.
Františkin život nebol bez krížov. Počas moru v roku 1410 stratila dve zo svojich detí a jej manžel Lorenzo bol počas jednej z vojen ťažko zranený a poslaný do vyhnanstva. Ich dom medzitým vyrabovali a syna Batistu vzali ako rukojemníka. Františka však pokračovala vo svojej službe — premenila časť rodinného majetku na nemocnicu, kde ošetrovala ranených, zabezpečovala lieky, kŕmila hladných a modlitbou sprevádzala zomierajúcich. Keď jej už nezostali žiadne zásoby, vyšla do ulíc a prosila o almužny pre svojich zverencov.
Legenda hovorí, že keď jej rozzúrený svokor odobral kľúče od zásob, aby zabránil rozdávaniu majetku, bol svedkom zázraku — modlitbou Františky sa vínna nádoba i sýpka zázračne naplnili.
V roku 1425 po návrate z púte v Assisi založila Františka spoločenstvo zbožných žien — Oblátky svätej Františky Rímskej. Tie, hoci žili vo svojich rodinách, zachovávali benediktínske pravidlá a zasvätili sa modlitbe a službe chudobným. V roku 1433 sa rozhodli pre spoločný život v kláštore Tor dei Specchi.
Po smrti svojho manžela Lorenza v roku 1436 sa Františka pripojila k svojim spolusestrám a stala sa ich predstavenou. Aj v tejto úlohe naďalej slúžila chorým a rozdávala lásku tým, ktorí to najviac potrebovali.
Františka bola obdarená mimoriadnymi duchovnými darmi. Mala videnia svojho anjela strážcu, ktorý jej podľa legendy osvetľoval cestu lampášom počas nočných ciest, čo sa stalo základom pre jej neskoršie vyhlásenie za patrónku vodičov. Jej extázy a prorocké videnia zahŕňali pohľady na nebo, očistec i peklo. Vedela čítať v ľudských srdciach a odhaľovala diabolské úklady.
Františka zomrela po náhlej chorobe 9. marca 1440 vo veku 56 rokov. Pochovali ju v rímskom Kostole Santa Maria Nova neďaleko námestia Forum Romanum, ktorý bol neskôr na jej počesť premenovaný na Kostol svätej Františky Rímskej.
Kanonizoval ju pápež Pavol V. v roku 1608. Pápež Pius XI. ju v roku 1925 vyhlásil za patrónku vodičov. V rámci benediktínskej tradície je patrónkou oblátok a vdov.
Svätá Františka Rímska je pre nás vzorom spojenia svetského a kontemplatívneho života. Učí nás, že svätosť sa dá dosiahnuť nielen v kláštore, ale aj uprostred rodiny, starostí a služieb blížnym.
Svätá Františka Rímska, oroduj za nás!
