Rozšírený názor tvrdí, že cesta do neba sa dláždi dobrými skutkami. Treba robiť viac dobrých skutkov, aby pri záverečnom vážení prevážili nad tými zlými.
Tento dojem môže ľahko umocniť aj známe evanjelium o poslednom súde. Niektorí v ňom vidia výzvu starať sa o svoju dobrú „karmu“. Ide však o karmu aj v kresťanstve tak ako vo východných náboženstvách?
Mám urobiť čo najviac dobrých skutkov, aby som sa pri poslednom súde dostal do skupiny ľudí po Ježišovej pravici so vstupenkou do neba?
Pri hľadaní odpovede na túto otázku môže byť nápomocné jedno neštandardné vysvetlenie tohto evanjelia. Tvrdí, že súdení v ňom sú pohania (gojim) podľa toho, ako sa správali ku kresťanom. Kresťania sú totiž podľa tohto výkladu tou nenápadnou skupinou, ktorej podľa Ježišovej bilancie bola či nebola preukázaná láskavosť.
Ako je to teda? Nebudeme my kresťania pri poslednom súde súdení? To by bolo príliš jednoduché. Náš súd bude v pálčivej otázke nekresťanov: „A kedy sme ťa videli…?“ Z tejto otázky cítiť výčitku, že som nedostatočne reprezentoval Krista v priestore, v ktorom žijem či pracujem.
Evanjelista svätý Ján zaznamenal iné slová Pána Ježiša: „Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, nepôjde pred súd, ale prešiel zo smrti do života.“ (Jn 5,24)
Neodsúdi ma však slovo nekresťana, kolegu, suseda, bezdomovca, spolužiaka, manžela či manželky? „V tebe som nevidel Ježiša Krista! Áno, videl som, že občas chodíš v nedeľu kamsi do kostola. Videl som, že máš v aute na spätnom zrkadle zavesené akési guličky s krížikom. Videl som, že si pred Veľkou nocou akosi pochudla. Videl som tvoje fotky zo sobáša a krstu tvojich detí. To áno. Ale postoje a zmýšľanie Ježiša Krista som na tebe nevidel!“
Evanjelium o poslednom súde však pre nás nie je hrozbou. Je to pozvanie – pozvanie ukázať svetu živého Ježiša Krista. Nie historického, ale vzkrieseného Krista. Toho, ktorého sme si obliekli v krste.
A ako na to? Prvým dôležitým krokom je prestať súdiť Boha za svoj život. Priznajme si, že v ťažkých chvíľach sme v pokušení súdiť ho za svoje zdravotné, vzťahové, finančné či pracovné problémy. Je to ten súd, ktorý vyniesol Adam nad Bohom v raji po páde do hriechu: „Pane Bože, to ty si na vine celej tejto situácii! Žena, ktorú si mi dal ty, spôsobila túto šlamastiku!“
Liekom proti tomuto súdeniu Boha je vďačné srdce. Podľa Písma je práve toto Božia vôľa: „Ďakujte Bohu za všetko v Kristovi Ježišovi.“ (1 Sol 5,18) Ak teda ešte Bohu neďakujem za všetko vo svojom živote, zrejme som ho ešte celkom neprestal súdiť.
V srdci kresťanstva teda nestoja dobré skutky. Je tam srdce Boha, ktoré miluje. A touto láskou chce premeniť a naplniť aj to moje.
