Účasť na svätej omši je pre katolíkov povinná v nedeľu a prikázaný sviatok. Vatikán odpovedal, čo sa stane, ak prikázaný sviatok pripadne na nedeľu, a preto sa preloží na iný deň.
Vatikánske dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí v oficiálnej nóte rozhodlo, že účasť na svätej omši v náhradný deň povinná nie je. Zverejnený dokument podpísal prefekt Dikastéria kardinál Arthur Roche 23. januára.
Text vysvetľuje, že v dôsledku koexistencie pohyblivých (závislých od dátumu Veľkej noci) a nepohyblivých (slávených vo fixný dátum) sviatkov môže dôjsť k „dvojitému obsadeniu“ jedného dňa. V tomto prípade, ktorý sa označuje slovným spojením occurrentia festorum, treba vždy oslavovať sviatok vyššieho rangu. Ak cirkevná slávnosť musí ustúpiť, presunie sa na iný deň – potom však už neplatí povinnosť ísť do kostola v tento „náhradný deň“, vysvetľuje aktuálna vatikánska nóta.
Dôvodom tohto spresnenia zo strany vatikánskeho dikastéria bola minuloročná komunikácia medzi Dikastériom pre legislatívne texty a biskupmi USA v otázke ostatného slávenia prikázaného sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie 8. decembra. V roku 2024 sviatok pripadol na Druhú adventnú nedeľu, a preto sa presunul na nasledujúci deň 9. decembra.
Dikastérium pre legislatívne texty v liste biskupovi Thomasovi Paprockému, predsedovi Výboru pre kánonické záležitosti Konferencie katolíckych biskupov USA, vtedy vysvetlilo, že sviatok Nepoškvrneného počatia a niekoľké ďalšie sviatky „sú vždy prikázanými sviatkami (…) dokonca aj vtedy, keď dôjde k presunu sviatku“. Sviatok sa teda podľa Vatikánu musí dodržiavať ako záväzný deň aj v deň, na ktorý sa prenáša,“ uviedol Vatikán v septembri 2024.
Následne americkí biskupi svojich veriacich od povinnej účasti na svätej omši 9. decembra dišpenzovali. V otázke však pretrvávala pochybnosť (dubium), ktorú teraz jednoznačne odstránila nóta kardinála Rocheho.
V tejto súvislosti stojí za zmienku, že východné katolícke cirkvi takéto presuny sviatkov nepoznajú, sviatky sa spravidla s nedeľami alebo inými sviatkami liturgicky kombinujú. Kurióznym prípadom je situácia, keď prikázaný sviatok Zvestovania Bohorodičky (25. marec) pripadne na Veľký piatok, deň prísneho pôstu, keď sa liturgia zvyčajne neslávi. Vtedy sa deň rozdelí: dopoludnia sa slávi sviatok Zvestovania a popoludní je zasa Veľký piatok.
Podľa pillarcatholic.com spracoval Rastislav Čižik.
