Svätý Marek Asketik hovorí:
Ústa trpezlivého a pokorného hovoria pravdu, kým protirečiaci sa podobá sluhovi, ktorý udrel Pána po líci.
V súčasnosti, keď čelíme záplave informácií z masmédií, neraz môžeme počuť radu: Ak chceš spoznať pravdu, neuspokoj sa s len s jedným zdrojom. Prečítaj si viaceré noviny alebo vypočuj si spravodajstvo rôznych staníc a až potom si vytvor názor. Táto rada – hoci je zaiste užitočná – vždy mi spôsobí roztrpčenie. Pripomína totiž, že masmédiá nám veľakrát neprinášajú skutočnú pravdu, ale svoj pohľad, ktorý je ovplyvnený tou či onou ideológiou alebo vnímaním sveta.
Tak to bolo v určitej miere stále. Azda aj preto svätý Marek Asketik dáva v rámci vysvetlenia duchovného zákona poučenie, ktoré sme počuli. Je z neho zrejmé, že pravdu stotožňuje s Ježišom Kristom. Mal celkom určite na mysli jeho slová: „Ja som cesta, pravda a život.“ (Jn 14,6) Je preto prirodzené, že kto sa usiluje milovať Krista, miluje tiež pravdu.
Pokorný človek si preto dáva pozor, čo hovorí. Uvedomuje si, že úcta k pravde je úctou prejavenou Ježišovi Kristovi. Preto v spoločnosti duchovných ľudí sa nestretneme so zbytočným rozprávaním. Mnohovravnosť je nahradená skôr mlčaním a ich rozprávanie nesie znaky predchádzajúceho posúdenia pravdivosti vyslovených slov. Kto nedbá na pravdivosť svojich slov, toho svätý Marek prirovnáva k sluhovi, ktorý udrel Pána po líci (porov. Jn 18,22).
Nemusí to byť však len pýcha, ktorá vedie k mnohovravnosti bez zvláštneho posúdenia vyslovených slov. Je to aj podľahnutie určitému spoločenskému tlaku, keď sa očakáva neustála komunikácia, aj keď o banálnych veciach. Svet by sa veľmi stíšil, keby sa obnovila úcta k pravde.
