Nám kresťanom sa dal Boh spoznať ako Najsvätejšia Trojica, ako spoločenstvo Otca, Syna a Ducha Svätého. Ak sme stvorení na Boží obraz, ak chceme žiť niečo z toho, čo žije Boh, o čo sa máme snažiť?
To, čo vieme vypozorovať zo života Najsvätejšej Trojice, je láska a jednota. Otec, Syn a Duch Svätý žijú medzi sebou v láske a jednote. Ak sme v krste dostali spoluúčasť na Božom živote, tak sme pozvaní žiť medzi sebou lásku a jednotu. Aby sa naša viera prejavila aj v našom živote či v živote spoločnosti, nie je dôležité, aby sme Boha chápali, ale aby sme ho nasledovali.
Akoby nám bolo ťažké uveriť, že šťastní budeme vtedy, keď sa budeme snažiť o vzájomnú lásku! Príliš často si volíme radšej sebectvo než lásku a jednotu s druhými. Sme jeden proti druhému, a nie jeden za druhého. Boh je láska a všetko, čo tvorí, je láska. Keď sa staviame proti Božej láske, vedie to k tomu, že si ničíme život. Každá rozbitá rodina, každý rozvod, každé rozbité priateľstvo, každá vojna je odporom voči Božej láske.
Slová dnešného evanjelia sú stále platné: Ježiš nám má ešte stále veľa toho povedať… Aj my potrebujeme Ducha pravdy, aby nás dennodenne vovádzal do toho, čo je láska, pravda a múdrosť života.
Nemáme vždy prostriedky nato, aby sme druhých presvedčili, že sebectvo a neláska ničia život. Nik nedokáže presvedčiť každú ženu, každého manžela, priateľa, priateľku, ktorí sa rozchádzajú, lebo nevedia nájsť spoločnú reč, že je to najväčšia hlúposť, akú môžu urobiť. Múdrosť je zjednocovať všetko v láske. Múdrosť je Trojica, ktorej meno je láska. Môžeme to niekomu nariadiť? Nemôžeme!
Ale jedno môžeme, totiž sami sa usilovať žiť z pravdy, že krásu svojho života môžeme žiť iba v spoločenstve lásky človeka s človekom – v manželstve, v rodine, v národe, kdekoľvek. Sami vydávajme svedectvo o tom, že niet väčšej hlúposti a nezmyslu ako odmietať Boha, ktorý je láskou. Zvážme si sami v sebe, čo je život, čo je láska, čo je spoločenstvo, čo je Boh, čo je Trojica. A s odvahou kráčajme cestou lásky.
