V stredu 7. mája sa v Sixtínskej kaplnke začne voľba nového pápeža. Podľa očakávaní sa na nej zúčastní 133 kardinálov, čím sa toto konkláve stane najväčším v dejinách Katolíckej cirkvi.
Zo súčasných 252 kardinálov má právo voliť pápeža 135 – tí, ktorí k 21. aprílu 2025, dňu úmrtia pápeža Františka, ešte nedovŕšili 80 rokov. Po dvoch ospravedlneniach zo zdravotných dôvodov sa predpokladá, že počet sa ustáli na 133. Na zvolenie pápeža bude teda potrebných najmenej 89 hlasov.
Pre porovnanie: na konkláve v roku 2013 i 2005 sa zúčastnilo po 115 kardinálov. V roku 1978 ich bolo pri oboch voľbách po 111. V roku 1963 sa na konkláve zúčastnilo 80, v roku 1958 iba 51 kardinálov; vtedajší kardinálsky zbor však bol omnoho menší než dnes.
Právo voliť majú výhradne kardináli mladší ako 80 rokov. Tesne pred hranicou zostal indický kardinál George Alencherry, ktorý dovŕšil osemdesiatku len dva dni pred smrťou pápeža Františka 19. apríla.
Slovensko doposiaľ pápeža nevolilo a nebude ani teraz. Dvaja naši ostatní kardináli mali pri posledných dvoch konkláve už vyše 80 rokov, a teda už nepatrili medzi voliteľov: kardináli Jozef Tomko i Ján Chryzostom Korec sa narodili v roku 1924.
Priemerný vek: 70 rokov
Priemerný vek voliacich kardinálov je mierne nad 70 rokov, teda nižší než v rokoch 2013 a 2005, keď sa pohyboval okolo 72 rokov. Pri konkláve v roku 1978 bol priemer ešte nižší – približne 68 rokov.
Najstarším účastníkom konkláve bude španielsky kardinál Carlos Osoro Sierra, emeritný madridský arcibiskup, ktorý oslávi 80 rokov už 16. mája. Najmladším voliteľom bude 45-ročný Mykola Byčok, biskup Ukrajinskej gréckokatolíckej eparchie svätých Petra a Pavla v austrálskom Melbourne. Dohromady bude novú hlavu Katolíckej cirkvi voliť 5 kardinálov z východných katolíckych cirkví.
Do skupiny kardinálov narodených po roku 1965 patrí spolu 17 voliteľov. Ďalších 42 sa narodilo v období rokov 1955 – 1964 a viac než polovica medzi rokmi 1945 – 1954.
Väčšina kardinálov zažije konkláve po prvýkrát
Len 25 z celkového počtu 133 voliteľov už má skúsenosť z predchádzajúcich konkláve. Päť z nich vymenoval ešte svätý Ján Pavol II. – napríklad sarajevského emeritného arcibiskupa Vinka Puljića (79), ktorý nosí kardinálsky titul už vyše tridsať rokov. Dvadsať ďalších kardinálov kreoval pápež Benedikt XVI.
Väčšina účastníkov tohto konkláve však bude v Sixtínskej kaplnke hlasovať po prvýkrát – až 108 kardinálov, teda viac než 80 % bolo kreovaných počas pontifikátu pápeža Františka.
Rozmanitosť s prevahou Európy
Aj keď je dnešné kolégium voliteľov výrazne medzinárodnejšie než v minulosti, stále prevláda Európa – 52 kardinálov (z toho 17 z Talianska) predstavuje 39 % voliteľov. Ázia je zastúpená 23 kardinálmi (17 %), čo je historicky najvyšší počet. Latinská Amerika má 21 voliteľov (16 %), Afrika 17 (13 %), Severná Amerika spolu s Mexikom 16 (12 %) a Oceánia 4 (3 %).
Zaradenie kardinálov do konkrétnych krajín však nie je vždy jednoznačné. Mnohí z nich majú medzinárodné životopisy alebo dlhodobo pôsobia vo vatikánskych inštitúciách. Vatikánska štatistika preto počíta nie podľa krajiny narodenia, ale podľa miesta výkonu biskupskej služby.
Tak napríklad latinský patriarcha Jeruzalema Pierbattista Pizzaballa je evidovaný ako ázijský kardinál, hoci pochádza z Talianska. Podobne aj Giorgio Marengo, apoštolský prefekt v mongolskom Ulanbátare.
V prípade apoštolských nunciov ako napríklad Mario Zenari (dlhoročný pápežský vyslanec v Damasku) sa berie do úvahy krajina pôvodu – v jeho prípade Taliansko.
Rovnaký princíp sa uplatňuje aj pri 27 kardináloch (asi pätine voliteľov), ktorí pôsobia alebo pôsobili vo vatikánskych úradoch – ich národnosť sa počíta podľa krajiny pôvodu, nie podľa pracoviska.
Každý štvrtý voliteľ je rehoľník
Výrazne narástol podiel rehoľníkov v kardinálskom zbore. Zo 133 voliteľov patrí 34 – teda približne každý štvrtý – k niektorému z rehoľných spoločenstiev. V roku 2013, keď bol zvolený František, bolo takýchto kardinálov len 17 (každý siedmy).
Najpočetnejšie sú zastúpení saleziáni Dona Bosca – piati. Nasledujú jezuiti a františkáni so štyrmi voliteľmi. Ak ku františkánom prirátame ešte jedného kapucína a troch minoritov, františkánska rodina v konkláve má celkovo osem členov.
Naopak, medzi voliteľmi nenájdeme benediktínov ani augustiniánov kanonikov. Na konkláve sa však zúčastní jeden cistercián a viacerí členovia menej známych reholí ako lazaristi, scalabriniáni či misionári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
Kardinál bez biskupskej vysviacky
Kuriozitou tohto konkláve bude prítomnosť kardinála, ktorý nebol vysvätený za biskupa. Ide o britského teológa Timothyho Radcliffa (79), bývalého generálneho predstaveného dominikánov. Pápež František ho v roku 2024 menoval za kardinála a udelil mu výnimku z inak povinnej biskupskej vysviacky.
Zaujímavým faktom je aj to, že až 67 zo 133 voliteľov sa zúčastnilo na zasadnutiach Synody o synodalite v rokoch 2023 a 2024 v Ríme.
