Mariánska úcta sa nám nezriedka spája so sentimentom. Niekedy sme svedkami toho, že je rezervovaná ženám, a najmä tým skôr narodeným. Práve ony robia obrovskú službu našej spoločnosti svojou modlitebnou podporou.
Mariánska úcta však nie je len sentiment, ale spája sa s ňou hlboká viera. Tú vidíme už u Panny Márie samotnej. V evanjeliu sme svedkami udalosti, ako jej archanjel zvestuje, že ten, ktorého má počať a porodiť, bude kráľom a „jeho kráľovstvu nebude konca“ (Lk 1,33). Týmto slovám Panna Mária uverila a verila im po celý svoj život; verila im, keď Ježiša porodila v Betleheme, keď ho obetovala v Chráme i keď ho v tom Chráme dvanásťročného po troch dňoch hľadania našla. A verila im, aj keď ho videla zomierať na kríži.
Panna Mária verí, že jej syn Ježiš je Kráľ. Verí, že víťazí, keď sa modlí za tých, ktorí ho ukrižovali. V detstve som sa čudoval, ako môže mať Ježiš na kríži korunu na hlave. Ako môže mať ten, ktorý zomiera na kríži najpotupnejšou smrťou svojej doby, na hlave korunu Kráľa, zvrchovaného Pána? On je totiž Kráľ, ktorý kraľuje svojou láskou. Prejavuje ju modlitbou za tých, ktorí mu zlorečia, ktorí ho potupujú a zabíjajú. V tme zloby vyžaruje svetlo svojej lásky. A pod krížom stojí Matka Kráľa, ktorý na tom kríži zomiera.
Práve v tých vrcholným momentoch svojho vykupiteľského nasadenia ju Ježiš zveruje Jánovi: „Hľa, tvoja matka.“ (Jn 19,27) To sú slová testamentárneho dosahu, slová spečatené krvou, slová spečatené smrťou. Preto sú to veľmi vážne slová. Panna Mária je Kráľovná Matka, kraľuje nám svojou materinskou láskou a pozýva nás k dôvere svojich detí.
Prosme ju, Kráľovnú, aby sa Ježiš stal aj naším Kráľom. Praktický návod vidíme na svadbe v Káne Galilejskej, kde Panna Mária vysloví tú známu vetu: „Urobte všetko, čo vám povie.“ (Jn 2,5) A hneď nato prichádza pokyn od Ježiša Krista naplniť nádoby vodou, ktorú potom premení na chutné víno.
Naplňme nádobu dnešného dňa kvapkami skutkov lásky, aby sa z nich stalo chutné víno Božieho požehnania!
