Rímskokatolícka cirkev na Slovensku slávi 2. júla sviatok, ktorého obsahom je návšteva Panny Márie u jej príbuznej Alžbety.
Epizóda, ktorú po scéne Zvestovania rozpráva iba evanjelista Lukáš (Lk 1,39-40), zachytáva tehotnú Máriu, ako sa vydáva navštíviť svoju tetu Alžbetu, aby sa s ňou podelila o radosť zo zverenej úlohy byť Matkou Spasiteľa.
Alžbeta, ktorá je v šiestom mesiaci tehotenstva s Jánom Krstiteľom, ju víta slovami: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1,42-43)
Mária na pozdrav svojej tety odpovedá známym chválospevom, ktorý je súčasťou modlitby Cirkvi pod názvom Magnificat (Lk 1,46-55). Alžbetin pozdrav tvorí základ modlitby Zdravas Mária, resp. Raduj sa, Bohorodička, ako aj modlitby Anjel Pána či posvätného ruženca.
Druhý júl predstavuje pôvodný dátum sviatku, ako ho v roku 1263 zaviedol generálny predstavený františkánov svätý Bonaventúra. Vďaka rýchlemu rastu františkánskej rehole sa sviatok rozšíril v celej západnej cirkvi. Za pápeža Pia V. bol sviatok pridaný do všeobecného rímskeho kalendára s tým istým dátumom.
Keďže však tento deň pripadol na deň po oktáve sviatku Narodenia svätého Jána Krstiteľa, liturgická reforma po Druhom vatikánskom koncile preložila termín jeho slávenia vo všeobecnom rímskom kalendári na 31. máj.
Sviatok Návštevy Panny Márie tak uzatvára aj tradičný mariánsky mesiac. Na Slovensku sa však so súhlasom Svätej stolice slávi sviatok naďalej 2. júla.
Už tradične sa v spojitosti s týmto sviatkom koná začiatkom júla tradičná púť na Mariánsku horu v Levoči do Baziliky návštevy Panny Márie. Podľa údajov na webe Kostoly Slovenska je u nás tomuto sviatku zasvätených 48 rímskokatolíckych chrámov, pričom dva z nich nesú titul bazilika minor – na Starých Horách a v Levoči.
V spojitosti s udalosťou sviatku si pripomeňme slová pápeža Františka, ktorý v homílii 15. septembra 2021 v Šaštíne povedal:
„Máriina viera je predovšetkým vierou, ktorá sa vydáva na cestu. Ihneď po anjelovom zvestovaní sa nazaretské dievča ‚vydalo na cestu a ponáhľalo sa do istého judejského mesta v hornatom kraji‘ (Lk 1,39). Mária išla navštíviť svoju sesternicu Alžbetu.
Nepovažovala za výsadu svoje povolanie stať sa Matkou Spasiteľa; nestratila
jednoduchú radosť zo svojej poníženosti po tom, ako ju anjel navštívil; nezostala stáť a nečinne kontemplovať samú seba medzi štyrmi stenami svojho príbytku. Naopak, žila svoj dar ako poslanie; cítila potrebu otvoriť dvere a vyjsť z domu; stala sa živým stelesnením tej netrpezlivosti, s akou Boh túži prísť k všetkým ľuďom a spasiť ich svojou láskou.
Preto sa Mária vydáva na cestu: namiesto pohodlnosti zvykov si vyberá neznáme cesty; namiesto stability domácnosti namáhavú chôdzu; namiesto bezpečnosti pokojnej religióznosti riziko viery, ktorá sa otvára novým výzvam a tak sa stáva darom z lásky k blížnemu.“
