IMená svätcov, ktorých si Gréckokatolícka cirkev pripomína 24. júla, majú ruský pôvod: Boris znamená malý, Gleb stály.
Svätí mučeníci Boris a Gleb sú významnými postavami v histórii Cirkvi a sú považovaní za prvých svätých kanonizovaných v Kyjevskej Rusi. Ich život a mučenícka smrť sú kľúčové pre pochopenie kresťanskej viery a náboženských tradícií tejto oblasti.
Boris, rodným menom Roman, a Gleb, rodným menom David, sa narodili pravdepodobne koncom 10. storočia v Kyjevskej Rusi. Boli synmi veľkokniežaťa Vladimíra I., ktorý prijal kresťanstvo a zohral kľúčovú úlohu pri pokresťančení Kyjevskej Rusi. Boris a Gleb boli vychovávaní v kresťanskej viere a obaja boli známi svojou zbožnosťou a oddanosťou.
Po smrti otca Vladimíra I. v roku 1015 vypukli medzi jeho synmi dynastické spory o nástupníctvo. Svjatopolk, jeden z Vladimírových synov, sa chcel zmocniť trónu a vnímal svojich bratov Borisa a Gleba ako hrozbu. Aby si zabezpečil trón, rozhodol sa svojich bratov odstrániť a okolo roku 1018 ich dal zavraždiť.
Boris, ktorý ako verný kresťan nehodlal bojovať proti svojmu bratovi, bol napadnutý a zabitý vojskom, ktoré na neho Svjatopolk poslal. Gleb bol zavraždený na príkaz svojho brata pri rieke Smjaďňa. Obaja bratia prijali smrť bez odporu, čo sa interpretuje ako prejav ich kresťanskej viery a odhodlania nepoužiť násilie.
Boris a Gleb sú uctievaní ako mučeníci, ktorí odmietajúc použiť násilie obetovali svoje životy v duchu kresťanského učenia. Sú považovaní za patrónov Kyjevskej Rusi a symbolizujú oddanosť viere a ochotu obetovať sa pre vyššie princípy. Často sú zobrazovaní na ikonách, ich životné príbehy sú súčasťou liturgických textov a cirkevných hymnov, ktoré pripomínajú ich obetu a odvahu.
V roku 1724 pápež Benedikt XIII. potvrdil ich kult aj v Katolíckej cirkvi.
