Pápež Lev XIV. počas osobitnej audiencie na Námestí svätého Petra 25. októbra povzbudil pútnikov Jubilea myšlienkami o nádeji v ťažkých časoch; bolo medzi nimi aj vyše 1 500 gréckokatolíkov zo Slovenska. Podľa pápežových slov je kľúčovým prijatie nádeje, ktorá neznamená, že všetko vieme, ale že veríme a dúfame aj napriek neistote.
Svätý Otec v tejto súvislosti pripomenul príklad nemeckého kardinála a mysliteľa Mikuláša Kuzánskeho z 15. storočia. V nepokojných časoch, poznačených cirkevnými rozkolmi a vonkajšími hrozbami, Mikuláš nevnímal jednotu ani pokoj.
Napriek tomu ako pápežský diplomat cestoval, modlil sa a premýšľal. Jeho spisy sú – ako povedal pápež – „plné svetla“, pretože sa rozhodol hľadať blízkosť „ľudí, ktorí mali nádej […] Pochopil, že existujú protiklady, ktoré treba udržať pohromade, a že Boh je tým tajomstvom, v ktorom všetko napätie nachádza svoju jednotu,“ uviedol Svätý Otec a zdôraznil, že odkaz tohto kardinála pre Cirkev je jasný: vytvárať priestor na zmierenie protikladov a dúfať v to, čo ešte nie je viditeľné.
Mikuláš Kuzánsky zaviedol pojem „učená nevedomosť“ (docta ignorantia) ako znak pravej múdrosti. Pápež si v tejto súvislosti všimol jednu postavu z jeho diel – „idiota“, teda jednoduchého, nevzdelaného človeka, ktorý učencov stavia pred základné otázky a otriasa ich istotami.
Svätý Otec preniesol tento princíp do súčasnosti a aplikoval ho na Cirkev: „Žijeme v požehnanom čase – toľko otázok! A to platí aj pre dnešnú Cirkev. Koľko otázok skúša naše učenie!“ Tieto otázky kladú mladí, chudobní, ženy a všetci, „ktorí boli umlčaní alebo odsúdení, pretože sú iní než väčšina“.
Na záver pápež dodal, že Cirkev sa stane „odborníčkou na ľudskosť“ vtedy, keď bude kráčať spolu s ľuďmi a vo svojom srdci bude niesť ozvenu ich otázok.
