Predseda Nemeckej biskupskej konferencie biskup Heiner Wilmer požiadal Vatikán ešte v marci o povolenie, aby v určitých prípadoch mohli počas svätej omše kázať aj laici. Išlo o žiadosť vychádzajúcu zo záverov Nemeckej synodálnej cesty, ktorá sa už niekoľko rokov usiluje o reformy v oblasti cirkevného života.
Odpoveď prišla 17. júna. Prefekt Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí kardinál Arthur Roche žiadosť zamietol. Vo svojom liste zdôraznil, že homília po evanjeliu patrí podľa katolíckeho učenia a cirkevného práva výlučne vysväteným služobníkom – teda biskupom, kňazom a diakonom. Rozhodnutie neprekvapilo, pretože podobné stanovisko Vatikán zaujal už v roku 2023. Napriek tomu podnietilo ďalšiu diskusiu o tom, aké miesto majú laici v ohlasovaní evanjelia a kde sú hranice možných zmien.
O čo nemeckí biskupi žiadali?
Nemeckí biskupi neprišli s úplne novým návrhom. Vo svojom liste pripomenuli, že v rokoch 1974 až 1983 existovala v Nemecku osobitná úprava, ktorá s povolením Svätej stolice umožňovala laické kázne aj počas Eucharistie. Túto možnosť však ukončilo nový Kódex kánonického práva (CIC) z roku 1983.
Od roku 1988 platí v Nemecku kompromisné riešenie. Laici môžu v určitých prípadoch predniesť príhovor počas omše, ale nie na mieste homílie po evanjeliu. Takéto riešenie však podľa biskupa Wilmera v praxi nefunguje dobre. Prednes príhovoru ešte pred čítaniami pôsobí podľa neho neprirodzene a narúša logiku liturgie.
Preto nemeckí biskupi požiadali o možnosť, aby kvalifikovaní laici – ženy aj muži s teologickým vzdelaním a v pastoračnej službe – mohli výnimočne kázať po evanjeliu namiesto homílie.
Za návrhom stála aj snaha posilniť účasť žien na ohlasovaní viery a lepšie využiť teologické kompetencie laikov, ktoré sa v mnohých farnostiach už dnes uplatňujú pri katechéze, biblických skupinách či duchovných obnovách.
Prečo Vatikán nesúhlasil?
Kardinál Roche vo svojej odpovedi argumentoval, že nejde iba o disciplinárne pravidlo, ktoré by bolo možné zmeniť výnimkou.
Podľa neho je homília súčasťou samotnej sviatostnej štruktúry Eucharistie. Slovo a sviatosť tvoria jeden celok a služba ohlasovania počas omše je úzko spojená so službou predsedania liturgii, ktorá vyplýva zo sviatosti kňazstva.
„Slovo a sviatosť sú v Eucharistii neoddeliteľne spojené,“ napísal Roche. Preto nemožno homíliu delegovať na niekoho, kto neprijal sviatosť posvätného stavu.
Vatikán zároveň odmietol argument, že niektorí laici môžu byť teologicky vzdelanejší alebo komunikačne zručnejší než kňazi. Podľa kardinála Rocheho totiž nejde primárne o otázku odbornosti, ale o službu vyplývajúcu zo sviatosti kňazstva.
Prefekt Dikastéria tiež zdôraznil, že nevidí nijakú pastorálnu núdzu, ktorá by si vyžadovala výnimku. Ak je prítomný kňaz, je podľa neho zároveň schopný vykonať aj službu homílie.
Kritika z akademického prostredia
Rozhodnutie Vatikánu vyvolalo kritické reakcie viacerých teológov.
Münsterský pastorálny teológ Christian Bauer označil zamietnutie za krok späť v prekonávaní klerikalizmu. Podľa neho sa v diskusii príliš zabúda na skutočnosť, že mnohí pastorační a farskí referenti vykonávajú oficiálnu službu v mene Cirkvi na základe poverenia biskupa.
Bauer upozorňuje, že nejde o súkromné názory jednotlivcov, ale o cirkevnú službu. Preto sa pýta, či by sa otázka homílie nemala posudzovať aj z pohľadu tejto formy cirkevného úradu.
Podobne argumentuje aj taliansky liturgista Andrea Grillo. Ten síce súhlasí, že homília patrí predsedajúcemu liturgie, no nesúhlasí s vysvetlením, ktoré ju automaticky viaže len na samotný fakt vysviacky.
Podľa Grilla je rozhodujúce vedenie konkrétneho spoločenstva. Za nelogické považuje situácie, keď môže kázať hosťujúci kňaz, ktorý miestnu komunitu vôbec nepozná, zatiaľ čo dlhoročný pastoračný pracovník nie.
Tradícia alebo reforma?
Diskusia o homíliách laikov sa napokon dotýka širšej otázky, ktorá sprevádza Katolícku cirkev už desaťročia: ako spájať vernosť tradícii s potrebou reagovať na nové pastorálne výzvy.
Zástancovia súčasného stavu upozorňujú, že Eucharistia nie je len zhromaždením veriacich, ale sviatostným úkonom, v ktorom má každá služba svoj teologický význam. Obávajú sa, že zmena by oslabila chápanie kňazskej služby a vzťah medzi sviatosťou kňazstva a Eucharistiou.
Naopak, podporovatelia reformy tvrdia, že Cirkev by mala viac využívať charizmy laikov a umožniť im väčšiu účasť na ohlasovaní evanjelia. Pripomínajú, že mnohé ženy a muži dnes disponujú vysokým teologickým vzdelaním a bohatými pastoračnými skúsenosťami.
Zdá sa, že Vatikán považuje túto otázku za uzavretú. Zároveň však v rámci prebiehajúceho synodálneho procesu pracuje osobitná študijná skupina, ktorá sa venuje liturgii v synodálnej perspektíve. Medzi témami, ktoré skúma, je aj kvalita liturgického ohlasovania.
Odpoveď Vatikánu je teda jednoznačná: homília počas slávenia Eucharistie zostáva vyhradená vysväteným služobníkom. Otázka, ako čo najlepšie zapojiť laikov do ohlasovania viery, však zostáva otvorená aj naďalej.
