Existujú Ježišove slová, ktoré prenikajú do temnôt nášho života ako lúč svetla. Slová, ktoré nestačí počuť iba raz, ale ku ktorým sa potrebujeme stále vracať. Medzi také patrí aj výrok, ktorý v evanjeliu Dvanástej nedele v Cezročnom období zaznieva hneď trikrát:
„Nebojte sa!“
Ježiš tieto slová opakuje trikrát. Nie náhodou. Pozná totiž ľudské srdce. Vie, ako ľahko sa v nás usádza strach. Pozná obavy, ktoré nám nedajú spať, neistoty, ktoré nás ochromujú, aj otázky, ktoré si často nechávame len pre seba.
Žijeme v dobe, keď mnohých ľudí sprevádza strach. Strach z choroby a utrpenia. Strach z vojny a násilia. Obavy o budúcnosť našich detí a vnúčat. Strach zo samoty, zo staroby či zo smrti. A napokon aj obava priznať sa k svojej viere alebo nebyť pochopený.
Práve preto vyznieva evanjelium až prekvapivo aktuálne. Ježiš nehovorí: „Niet sa čoho báť.“ Nehovorí ani: „Všetko bude jednoduché.“ Neskrýva tvrdosť života ani náročnosť nasledovania. Naopak, otvorene hovorí o odmietaní, prenasledovaní a skúškach.
A predsa práve do tejto reality zaznieva jeho veľké slovo: „Nebojte sa!“ Pretože strach nesmie mať posledné slovo. Posledné slovo patrí Bohu.
Žiadne tajomstvo pre vyvolených
Evanjelium sa začína prekvapivou výzvou:
„Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech.“
Ježiš nechce založiť tajné náboženstvo. Jeho evanjelium nemá zostať ukryté. Radostná zvesť nie je určená pre uzavreté miestnosti, ale pre celý svet.
Mnohí dnes hovoria: „Viera je moja súkromná vec.“
Samozrejme, viera je niečo hlboko osobné. Rodí sa zo stretnutia človeka s Bohom. Nemala by sa však stať iba súkromnou záležitosťou. Kto totiž stretol Krista a zakúsil jeho lásku, nemôže si túto skúsenosť zamknúť ako vzácnosť do trezoru.
Prví kresťania tomu rozumeli. Nemali kostoly, spoločenský vplyv ani výsadné postavenie. Mali však vnútornú istotu: Kristus žije. Vstal z mŕtvych. Premohol smrť. A preto nemohli mlčať.
Svätý Ján Zlatoústy povedal: „Svetlo sa nezapaľuje preto, aby zostalo skryté. Tak je aj kresťan povolaný vydávať svedectvo svojím životom.“
Možno dnešná doba nepotrebuje ďalšie veľké slová, ale viac dôveryhodných svedkov. Ľudí, ktorí o viere nemusia neustále hovoriť, ale žijú z nej. Ľudí, na ktorých láskavosti, trpezlivosti, nádeji a milosrdenstve vidno, že Kristus má v ich živote svoje miesto.
Strach z ľudí
Prečo je to pre nás často také ťažké?
Pretože poznáme strach z ľudského úsudku.
V našich krajinách sa väčšina kresťanov nemusí obávať väzenia či prenasledovania, aké mnohí veriaci zažívajú vo svete dodnes. Často sa však bojíme niečoho iného – názoru druhých.
Kto sa dnes verejne hlási ku kresťanskej viere, býva neraz zosmiešňovaný. Kresťanské presvedčenie sa rýchlo označí za zastarané alebo odtrhnuté od reality. A tak sa mnohí stiahnu do ticha.
Ježiš túto pokušenie pozná. Preto hovorí: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu.“ Pripomína nám, že človek je viac než len jeho vonkajší život. Má nesmrteľnú dušu. Nie je stvorený iba pre niekoľko desaťročí na tejto zemi, ale pre večnosť.
Žijeme v kultúre, ktorá sa sústreďuje najmä na to, čo je viditeľné: zdravie, výkon, majetok, úspech či spoločenské postavenie. To všetko má svoje miesto.
Ježiš sa však pýta na to podstatné. Čo človeka naozaj nesie? Čo zostane, keď zmizne majetok, zdravie a istoty? Čo zostane, keď sa raz postavíme pred Boha?
Svätý Augustín to vyjadril známymi slovami: „Nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe.“
Všetko pozemské je dočasné. Jedine Boh zostáva.
Preto nás Ježiš pozýva prehodnotiť svoje priority. Nie všetko, čo nám robí starosti, je skutočne rozhodujúce. A mnohé podstatné veci príliš ľahko prehliadame.
Pod Božím pohľadom
Potom zaznieva jedna z najkrajších a najútechnejších myšlienok evanjelia. Ježiš hovorí o vrabcoch: „Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nespadne na zem bez vedomia vášho Otca.“
A pokračuje: „Aj všetky vlasy na vašej hlave sú spočítané.“
Je to jeden z najnežnejších obrazov Svätého písma.
Ježiš nám chce povedať: Nikto nie je Bohu ľahostajný. Nijaký život nie je bezvýznamný. Nijaký osud nezostáva nepovšimnutý.
Mnohí ľudia sa dnes cítia prehliadaní. Možno zápasia s chorobou, prežívajú sklamanie alebo ich ťaží samota. A pýtajú sa, či ich život ešte má hodnotu.
Práve im patrí toto evanjeliové posolstvo. Boh nepozná iba ľudstvo ako celok. Pozná každého človeka osobne. Pozná naše radosti aj starosti. Naše nádeje aj slzy. Naše rany aj túžby.
Púštny otec Abba Pimen povedal: „Človek je vzácny pred Bohom preto, lebo ho Boh nikdy nespúšťa zo svojho pohľadu.“
To neznamená, že nás Boh uchráni od každého utrpenia. Aj vrabce padajú zo striech. Aj kresťania ochorejú. Aj veriaci zomierajú. Nikto však nevypadne z Božích rúk.
Pán nesľubuje život bez bolesti. Sľubuje svoju prítomnosť uprostred bolesti. A v tom je zásadný rozdiel.
Odvaha vyznať vieru
Na záver Ježiš hovorí veľmi jasne: „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“
Byť kresťanom neznamená iba pokladať niečo za pravdivé. Znamená to žiť vzťah. Kto niekoho miluje, nehanbí sa za to, že k nemu patrí. A kto miluje Krista, nemôže sa pred ním donekonečna skrývať.
Takéto vyznanie sa neuskutočňuje predovšetkým veľkými slovami. Odohráva sa v drobných skutkoch každodenného života: v čestnosti tam, kde iní klamú; v odpustení tam, kde iní prechovávajú krivdu; v nádeji tam, kde iní rezignujú; v súcite tam, kde iní odvracajú zrak.
Tak sa evanjelium stáva viditeľným.
Blahoslavený Oscar Romero, zavraždený pre svoju vieru a obranu chudobných, raz povedal: „Evanjelium, ktoré nikoho nevyrušuje a nevyzýva k zmene, nie je evanjeliom Ježiša Krista.“
Kresťanská viera nikdy nebude úplne pohodlná. No práve preto dokáže meniť svet.
Strach nemá posledné slovo. Posledné slovo má Boh. Preto môžeme žiť s dôverou.
Nie preto, že by bolo všetko jednoduché. Nie preto, že by sme boli uchránení pred utrpením. Nie preto, že by sme boli silnejší než ostatní.
Ale preto, že Kristus je silnejší než náš strach. Pozná nás. Miluje nás. Kráča s nami. Drží náš život vo svojich rukách. A preto aj dnes každému z nás hovorí:
„Neboj sa!“
Neboj sa budúcnosti. Neboj sa ľudí. Neboj sa otázok ani bremien svojho života. Si v Božích rukách.
A kto je v Božích rukách, môže prísť o mnohé veci – nikdy však nepríde o nádej.
