Sviatok svätého Valentína sa teší čoraz väčšej popularite. Napriek snahe odolať tlaku „komerčného“ sviatku obdarovávanie malými darčekmi sa stalo milou tradíciou. Atmosféra oslavy zamilovanosti sa jemne dostáva pod kožu aj tým, ktorí vzťah nemajú alebo sa z neho (možno už dávno) vytratila akákoľvek iskra vzájomnej lásky. „Nie je dobre byť človeku samému,“ stojí v Knihe Genezis.
Obzvlášť ťažké je „byť sám“ v ťažkých chvíľach, ale aj v dňoch, ktoré kladú zvýšené nároky na emočné prežívanie. Možno preto si deň po „Valentínovi“ pripomíname Medzinárodný deň osamelých. V tejto súvislosti azda nie je vhodné hovoriť o oslave, je však na mieste zamyslieť sa nad výzvami osamelosti, s ktorou sa počas života konfrontuje takmer každý človek.
Výzva č. 1: Objať osamelosť
Je mnoho spôsobov, ako mučivý spôsob osamelosti rýchlo a efektívne potlačiť. Stačí pustiť si hudbu, zapnúť si televízor alebo vziať do ruky mobilný telefón a ponoriť sa do virtuálneho sveta. Omnoho náročnejšie je nabrať odvahu a objať vlastnú osamelosť. Aj napriek tomu, že to môže trošku bolieť. Sú to vzácne chvíle, v ktorých dochádza k odkrývaniu pravdy o sebe samom.
Čo sa ozýva v mojom vnútri, keď utíchne ruch a ostanem sám? Sú to rany z minulosti? Pocity menejcennosti? Výčitky svedomia? Pochybnosti o sebe? Je to azda strach z budúcnosti alebo smútok či hnev pri pohľade na ťaživú súčasnosť? Pravdivé pomenovanie prežívania je veľkým darom. Práve vo chvíľach osamelého stretnutia so sebou samým vytvárame základ pre prežívanie autentických vzťahov.
Výzva č. 2: Kreativita
„V samote mi múdrosť zjavuješ,“ píše žalmista. Tie najlepšie umelecké diela, nápady či projekty často vznikajú práve v samote. Ak sa zahltíme podnetmi, neostane čas na ich spracovanie. Boh nás stvoril ako tvorivé bytosti. Nie sme povolaní k celoživotnému konzumovaniu a užívaniu si života, ale ku kreativite. Bez osamelej reflexie často nedokážeme nájsť odpovede na otázky, ktoré nám kladie život.
Výzva č. 3: Virtuálne kontakty
Stačí vytiahnuť mobilný telefón z vrecka a k dispozícii máme hneď niekoľko sietí sociálnych kontaktov. Ostáva už len sa rozhodnúť, komu napísať. Prípadne sa popri rolovaní môžeme veľmi jednoducho stať súčasťou životov, rodín a vzťahov druhých ľudí.
V neposlednom rade, ak online kontakty s reálnymi osobami zlyhajú, je tu ešte umelá inteligencia, ktorá sa vďaka technologickému pokroku bude stávať čoraz realistickejším spoločníkom.
V čase neobmedzených možností a ponúk instantnej blízkosti prichádza „paradoxná“ otázka: Prečo sa (napriek všetkému) stále cítime sami? Dokonca možno viac ako kedykoľvek predtým? Je možné, že virtuálna blízkosť napriek veľmi realistickému stvárneniu ostáva pseudoblízkosťou?
Výzva č. 4: Správny postoj k ľuďom
Nutkavá snaha vyhnúť sa pocitom osamelosti môže viesť k závislým vzťahom, či dokonca zneužívaniu druhých pre vlastné potreby. Naopak, ideálnym riešením je vytváranie zrelých medziľudských vzťahov, takých, kde druhý človek neprestáva byť osobou – subjektom.
K tomu nevyhnutne patrí sloboda rozhodnúť sa ukončiť vzťah, nebyť k dispozícii či neodpísať na sociálnej sieti. Zrelé vzťahy sú vždy spojené s rizikom opustenia a následného prehĺbenia pocitov osamelosti.
Výzva č. 5: Samota s Bohom
Veriaci človek by sa azda vôbec nemal cítiť sám. Má predsa Boha, ktorý je vždy nablízku. Príbehy osamelých veriacich hovoria niečo iné. V ťažkých chvíľach sa často znásobuje pocit odlúčenia od Boha. Zdá sa, akoby mlčal a bol veľmi ďaleko.
Niekedy sú potrebné aj chvíle, keď do mrazivého ticha adresujeme otázku: „Kde si?“ A možno práve vtedy si uvedomíme, že vzťah s ním nemôžeme žiť bez vzťahov s našimi nedokonalými blížnymi. Aj napriek tomu, že nás môžu sklamať a zraniť.
Výzva č. 6: V ústrety vzťahom
Hoci je nesmierne dôležité naučiť sa prijať a objať vlastnú osamelosť, v správny čas by sme mali spraviť odvážne rozhodnutie a vykročiť k našim blížnym. Stačí sa rozhliadnuť. Komu som sa dávno neozval? Kto môže potrebovať moju pomocnú ruku či počúvajúce ucho? S kým som prerušil kontakt pre nedorozumenia?
Sú to možno ľudia, ktorí nebudú k dispozícii vždy a spôsobom, aký by sme aktuálne potrebovali. Sú to blížni, pre ktorých môžeme byť darom a ktorí potrebujú našu blízkosť, a v neposlednom rade tí, ktorí nás budú učiť (tak veľmi nepopulárnej) obete a zriekaniu. Práve cez nich sa približujeme k samotnému Bohu, ktorý je pôvodcom vzťahovosti a lásky.
