Kritický postoj k plánovaným biskupským sväteniam v Bratstve svätého Pia X. vyjadril aj nemecký kardinál Gerhard Ludwig Müller, niekdajší prefekt Kongregácie pre náuku viery, V rozhovore pre EWTN vyhlásil, že vysviacky biskupov bez pápežského mandátu alebo proti vôli pápeža predstavujú schizmatický čin a označil členov Bratstva za „superprotestantov“.
Bratstvo svätého Pia X. plánuje v stredu 1. júla vysvätiť štyroch nových biskupov. Dôvodom má byť zabezpečenie ďalšieho vysviacania kňazov podľa tradičného rímskeho obradu, ako aj udeľovanie sviatosti birmovania v takzvanom starom obrade po celom svete.
Biskupský úrad ako princíp jednoty?
Podľa kardinála Müllera spočíva podstata problému v tom, že Bratstvo neuznáva biskupský úrad v jeho katolíckom chápaní.
„Problém je v tom, že Bratstvo svätého Pia X. nechápe význam biskupského úradu ako princípu jednoty,“ povedal kardinál a zdôraznil fakt, že biskupské vysviacky uskutočnené proti vôli pápeža vedú k schizme.
„Každý, kto odmieta pápeža ako nástupcu svätého Petra a viditeľný princíp jednoty Cirkvi, musí vedieť, že vysviacka biskupov bez jeho poverenia alebo proti jeho vôli je absolútne činom, ktorý človeka diskvalifikuje ako nekatolíka alebo protikatolíka.“
Kardinál Müller zároveň dodal: „Neuznávať pápeža ako viditeľný princíp jednoty už nie je katolícky postoj, ale protestantský.“ A následne použil výraz, ktorý vzbudil veľkú pozornosť: „Chcú byť superkatolíkmi, ale sú superprotestantmi.“
Audiencia u pápeža
Bratstvo svätého Pia X. požiadalo krátko po zvolení pápeža Leva XIV. v auguste 2025 o audienciu, na ktorej chcelo rokovať o možnosti vysvätiť nových biskupov. Napriek opakovaným žiadostiam sa takéto stretnutie doteraz neuskutočnilo.
Vo februári síce prebehol dialóg s prefektom Dikastéria pre náuku viery, kardinálom Víctorom Manuelom Fernándezom, no bez konkrétneho výsledku.
Generálny predstavený bratstva páter Davide Pagliarani v liste kardinálovi Fernándezovi napísal: „Obaja vopred vieme, že na doktrinálnej úrovni sa nemôžeme zhodnúť, najmä pokiaľ ide o základné smerovanie nastolené od Druhého vatikánskeho koncilu. Tento nesúhlas zo strany Bratstva nevychádza z obyčajnej názorovej odlišnosti, ale zo skutočného konfliktu svedomia, ktorý pramení z toho, čo považujeme za prerušenie kontinuity s tradíciou Cirkvi.“
Podľa Pagliaraniho sa tento problém počas posledných pontifikátov ešte viac prehĺbil.
Spor o Druhý vatikánsky koncil
Bratstvo svätého Pia X. svoje rozhodnutie vysvätiť nových biskupov odôvodňuje mimoriadnym stavom v Cirkvi. Kritizuje viaceré interpretácie Druhého vatikánskeho koncilu, najmä v otázkach náboženskej slobody, ekumenizmu či vzťahu k iným náboženstvám.
Významnú úlohu podľa Bratstva zohráva aj obmedzenie slávenia tradičnej latinskej liturgie, ktoré zaviedol pápež František.
Kardinál Müller však tieto argumenty odmieta. „Chcú byť najlepšími interpretmi katolíckej viery – lepšími než pápež a všetci biskupi, ktorí sú s ním v jednote. Mali by rešpektovať nielen reči o jednote Katolíckej cirkvi, ale aj samotný princíp katolíckej viery.“
Odkaz na arcibiskupa Lefebvra
Kardinál Müller pripomenul aj zakladateľa Bratstva, arcibiskupa Marcela Lefebvra, ktorý pred Druhým vatikánskym koncilom pôsobil ako apoštolský vikár vo frankofónnej Afrike.
Podľa kardinála sa viacerí pápeži usilovali o zmierenie. „Pápeži postavili veľké mosty a vyslovili mnohé pozvania. Napriek tomu sa Bratstvo nevrátilo do Katolíckej cirkvi.“
Súčasného pápeža Leva XIV. označil Müller za teologicky veľmi pevne zakoreneného v učení svätého Augustína: „A teraz je pápež Lev XIV. veľmi otvorený a teologicky veľmi pevne zakorenený v teológii svätého Augustína, ktorý bol veľkým teológom jednoty Cirkvi proti donatistom. Mali by sa poučiť z cesty donatistov. Zmizli z dejín a spôsobili Katolíckej cirkvi veľkú škodu najmä v severnej Afrike, kde dnes už katolícka Cirkev nemá výraznejšie zastúpenie.“
Bez šance?
Kardinál Müller vyjadril aj pesimizmus ohľadom budúcnosti dialógu. „Momentálne nevidím žiadnu šancu na ich obrátenie,“ vyjadril svoje presvedčenie kardinál a na záver dodal: „Verím, že pápež Pius X. je v nebi veľkým svätcom. A bude sa modliť za týchto ľudí, ktorí zneužívajú jeho meno. Pápež Pius X. bojoval proti modernizmu a proti všetkým falošným výkladom katolíckej viery. Ako pápež bol stredobodom jednoty Cirkvi, rovnako ako jeho legitímny nástupca pápež Lev XIV.“
Bratstvo svätého Pia X. naďalej tvrdí, že zostáva súčasťou Katolíckej cirkvi. Počas svätej omše sa modlí za úradujúceho pápeža, čím sa odlišuje od takzvaných sedevakantistických skupín, ktoré legitimitu súčasných pápežov odmietajú. Zároveň však naďalej nesúhlasí s viacerými reformami po Druhom vatikánskom koncile, čo dlhodobo spôsobuje napätie vo vzťahoch so Svätou stolicou.
Vo februári Vatikán navrhol pokračovanie doktrinálneho dialógu pod podmienkou, že Bratstvo odloží plánované biskupské vysviacky. Páter Pagliarani to odmietol s tým, že ponuka prišla až po oznámení vysviacok, a preto pôsobí skôr ako odkladací manéver než úprimná snaha o riešenie situácie.
Napriek tomu vyjadril nádej, že raz bude možné viesť otvorenú doktrinálnu diskusiu so Svätou stolicou „v pokojnej, bratskej atmosfére naplnenej láskou“.
(CNA)
