Svätý Irenej z Lyonu, ktorý sa v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi spája s 28. júnom, žil v 2. storočí a je jednou z najvýznamnejších postáv raného kresťanstva. Jeho život a dielo totiž zásadne ovplyvnili formovanie kresťanskej doktríny.
Narodil sa okolo roku 130 v Smyrne (dnes Izmir v Turecku), kde bol žiakom svätého Polykarpa, jedného z apoštolských otcov a priamych žiakov svätého apoštola Jána. Tento blízky vzťah k prvým učiteľom kresťanstva hlboko ovplyvnil Irenejovu teológiu a jeho oddanosť pravovernosti.
Irenej sa presťahoval do Lugdunu v Galii (dnes Lyon vo Francúzsku), kde sa stal kňazom. Keď v roku 177 počas prenasledovania kresťanov za vlády rímskeho cisára Marka Aurélia (161 – 180) bol prvý lugdunský biskup Pothinus umučený, Ireneja zvolili za jeho nástupcu. Ako biskup sa Irenej sústredil na šírenie a upevňovanie kresťanskej viery v regióne, ktorý bol vtedy prevažne pohanský.
Irenej je najznámejší svojím dielom Adversus haereses (Proti herézam), v ktorom obhajoval pravovernú kresťanskú vieru proti gnosticizmu, čo bola populárna heréza tej doby. Jej prívrženci verili v tajné znalosti a dualizmus medzi duchovným a hmotným svetom, pričom často popierali božskú podstatu Ježiša Krista. Irenej na základe učenia apoštolov dôrazne obhajoval jednotu Boha a Ježiša Krista a zdôrazňoval, že spása je prístupná všetkým veriacim prostredníctvom Krista, nielen elitnej skupine s tajnými znalosťami. Toto dielo zároveň predstavuje základný text pre pochopenie ranokresťanských heréz.
Vo svojich spisoch tiež položil základy kresťanskej teológie tým, že systematicky zhromaždil a interpretoval apoštolské učenie. Irenej bol jedným z prvých teológov, ktorí poukázali na dôležitosť apoštolskej postupnosti a autority biskupov, čím prispel k formovaniu cirkevnej hierarchie a doktrinálnej jednoty Cirkvi.
Irenejov život bol a zostáva svedectvom oddanosti, učenosti a pastoračnej starostlivosti. Jeho práca i osobný príklad mali hlboký vplyv na formovanie miestnej i širšej kresťanskej komunity. Hoci presný dátum jeho smrti nie je známy, predpokladá sa, že zomrel okolo roku 202 počas ďalšieho prenasledovania kresťanov v Galii za cisára Septima Severa (193 – 211).
Irenej bol aj mariánskym ctiteľom a zaradil sa medzi prvých veľkých učiteľov, ktorí písali o Máriinom významnom postavení v diele spásy. Stavia ju pred oči ako milovania hodnú nevestu Ducha Svätého, s plnosťou darov a ohňom lásky. Pod vplyvom Ducha Svätého tiež vystihol povolanie a cieľ človeka slovami: „Slávou Boha je živý človek a životom človeka je videnie Boha.“ (Adversus haereses, 4, 20, 7)
Pápež František ho 21. januára 2022 vyhlásil za Učiteľa Cirkvi s titulom Doctor unitatis.
