Vyšiel som na jeden spišský vrch; vedie naň aj lesná cesta. Ten pohľad ma trochu prekvapil. Bolo tam z ničoho nič akoby veľvyslanectvo sveta mužov. Na čistinke stáli zaparkované terénne autá; s vymyslenými EČV, alebo aj bez nich. Na najrovnejšom mieste bolo čapovacie zariadenie s pivom a nealkoholickým sladkým nápojom.
Stáli tam stany, horel poriadny oheň z hrubých polien. Bol len dekoračný, nič sa na ňom nevarilo ani nepieklo. Objavovali sa samí chlapi so začervenenými tvárami, etylalkohol takto pôsobí. Boli v štádiu „milučkých“. Hneď do mňa chceli nalievať poldecáky alebo aspoň pivo. Vyhovoril som sa na padák a strpel som trápny vtip, že tam hore mi nik fúkať nedá…
V tomto štádiu alkoholovej stimulácie nemá zmysel vysvetľovať zložitejšie vzťahy medzi príčinami a následkami; ani o pilotovaní a rýchlych reflexoch, čo sú na to potrebné. Ak sa blížili k tomuto ostrovu nakrájanej slaniny, chleba a pohárov s bielou čiapkou peny na vrchu nejaké turistky, veľmi rýchlo tou krásnou ženskou intuíciou vyhodnotili situáciu a rýchlo zmizli za poslednou zákrutou. Prichádzali len tie, čo tam boli s mužským sprievodom, opatrným krokom gaziel, ale aj tie rýchlo opúšťali testosterónom kontaminovanú zónu. Z reproduktorov sa valil vulgárny rap a občas nejaká národovecká pieseň v modernom šate.
Chvíľu to trvá prichystať všetko na vzlet, tak som mal možnosť okrem pomyselného „odfajkávania“ si povinných predletových úkonov vo svojej hlave aj počúvať, o čom sa chlapi na takomto svojom stretnutí bavia. Mnohí boli v mojich rokoch, a tak ma to zaujímalo. Veľmi jednoduché videnie sveta, úlohy politikov v ňom a, samozrejme, ženy.
Prekvapujúco hrubo sa rozprávalo o vlastnom manželskom sexuálnom živote. Viacerí – voľne a trochu aj nesúvisle debatujúci – sa bez zábran a ostychu vyjadrovali o ženách. Hrubo a mizogýnne. Fakt som si myslel, že takto muži o ženách nikdy nehovoria. Možno si len predo mnou moji známi dávajú pozor. Alebo som natrafil na nejakú skupinku z okraja spektra vzorky mužov. Ale miatlo ma, že tí chlapi vyzerali normálne. Tí s drahšími autami a v značkovom oblečení pôsobili solídnym a úspešným dojmom. Aj tí trochu priemernejšieho vzhľadu mali milé oči a sympatické črty tváre. A boli tam, samozrejme, aj typy, ktoré nemali ďaleko od skrachovancov.
Tam sa začínali zvyčajne pikantné témy, ale postupovali proti prúdu spoločenského rozvrstvenia tejto vzorky podivuhodných lesných mužíkov neobyčajne ľahko smerom nahor. Nik nemal odvahu alebo chuť to stopnúť. Pozrel som sa na stoly. Mali tam vkusne nakrájané čisté jedlo a pitivo. Zeleninku, paradajočky. Servítky, príbor. Ich manželky a priateľky ani nevedia, aký dobre skrývaný talent pre poriadok a svojpomocnú prípravu jedla majú vo svojich drahých. Tých, čo sa o pár sto výškových metrov nižšie nechávajú tak radi obskakovať… Chápem, že alkohol trochu povoľuje brzdové kotúče sebaovládania sa. Ale otázka, či toto je ich pravá prirodzenosť a či to, čo sa odohráva v spoločenskom, cirkevnom či rodinnom živote, je len pretvárka, bola zúfalo neodbytná.
Občas čítavam aj o tejto aktuálnej téme, že sa muži stávajú surovejšími voči ženám. Že ženy rezignujú na primeraný feminizmus, ktorý sa snaží zdôrazniť rovnosť v dôstojnosti, právo na pokojný a láskou naplnený život mužov i žien. Nehovoriac o bezpečnosti v spoločnosti, aby boli ženy chránené nielen represívnymi zložkami, ale najmä svedomím a rešpektom v srdci každého dospievajúceho i zrelého muža. Trochu som začal rozumieť obavám a strachu i opatrnosti žien, ktoré poznám. Stokilový chlap naozaj nerozmýšľa, či si môže skrátiť večer cestu tmavým parkom. Ani mu to nenapadne – hlavou je už doma. Osamelá žena tadiaľ určite nepôjde.
Ešte aj po pristáti to vo mne doznievalo. Naozaj je v nás mužoch toľko tvrdosti, hrubosti, agresivity? Zmieta nami naša sexualita až tak, že začíname vidieť rozostrene tú hranicu medzi slobodou muža a predovšetkým ženy? Koľko percent spoločnosti tvoria muži, ktorých poznám z kultivovaného prostredia, a koľko je takýchto chlapov, čo som objavil v tom lese?
Chápem, že generácia mladých mužov odchovaná na počítačových hrách a sociálnych sieťach môže mať reálny problém nahovoriť si dievča. Vytvoriť s ním vzťah. Už dlhšiu dobu to badám pri svojej kňazskej práci. Mali by v pravý čas vytasiť vejár pávích pier plný manuálnych zručností, športových úspechov, zdravého sebavedomia plynúceho z ovládania svojho aspoň trochu svalnatého tela. Mali by mať niečo načítané počnúc Malým princom a končiac zemepisom. Základné rozprávky, aj tie klasické z kníh. Aspoň trochu sa orientovať v stavebných slohoch, občas počúvať aj Bacha. Aspoň principiálne rozumieť strojom, ktoré používajú a zariadeniam v domácnosti. Trochu autu. Medicíne a anatómii. Robiť veľa dobrovoľníckej práce. Vedieť rozprávať. Pútavo a o niečom. Nebáť sa žasnúť pri pohľade na dievčenskú tvár a celú tú krásnu estetiku dopĺňajúcu ženský pôvab. Byť fascinovaný a zle to skrývať. A mlčaním, ak je to žiaduce, všetko to očarujúce podčiarknuť. O gentlemanstve ani nehovorím.
Dnešní chalani miesto toho, aby si v lese dospievania trpezlivo zbierali zrnká voňavej živice a – až príde ten správny čas – vedeli si ich roztopiť v starej plechovke, zmiešať s ihličím a urobiť si fakľu, idú radšej do močiara. Tam vytrhnú prvú pálku, čo im príde pod ruku. Vyzerá síce rovnako ako fakľa, ba krajšie, ale v tajomnej jaskyni, kam sa chodia hľadať ukryté diamanty lásky medzi mužom a ženou, zhasne po pár krokoch.
Toto sa, skrátka, nedá oklamať. Potom už len šmátrajú v temnotách a radšej sa vrátia do bezpečia svojich plochých hladkacích obrazoviek. Sú frustrovaní. Telo a srdce si žiada svoje, ale nedarí sa. Tak vlastne logicky ostáva jeden vinník. Žena. Lenže vy, drahé dievčatá, nemôžete zľaviť zo svojich nárokov. Majú svoj zmysel. A nejde len o to povestné budúce dieťa a jeho otca. Ide aj o váš život. Chcete ho mať správne prežitý. Preto ten vstupný filter. Tie skúšky a sito, ktorým sa preosieva vzácna zemina rovesníckych kamarátstiev. Zlatokopecká panvica, ktorou sa krúži, a zlaté zrnká nikde…
Veriaci chalani, kašlite na mizogýnnych youtuberov. Aj na politikov, čo si pri nich ohrievajú svoju skysnutú polievku. Ich rady vám šťastie neprinesú. Choďte ťažšou cestou, začnite byť na seba nároční. A vy, moji milí skauti, začnite znova používať pri zapaľovaní táborového ohňa ozajstné fakle z hrubej haluze, živice, ihličia, zalepených dlaní a žiariacich hviezd nad hlavou. Aby sa malí chlapci popri vás naučili niečo dôležité do života.
