Svätý biskup Bohumír (fr. Geoffroy alebo Godefroy) z Amiens, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 8. novembra, sa narodil okolo roku 1065 v šľachtickej rodine vo francúzskom Moulicourte.
Keď mal päť rokov, zomrela mu mama. Po dohode s otcom ujal sa ho strýko i krstný otec biskup Godefroy zo Soissons, ktorý ho nechal vzdelávať v Kláštore Mont Saint-Quentin, kde bol aj opátom. Po dosiahnutí dospelosti sa mladík stal mníchom. Ako 25-ročný bol vysvätený za kňaza, krátko nato ho zvolili za opáta Kláštora Nogent-sous-Coucy. V kláštore obnovil prvotnú disciplínu a pri kláštore vystaval dom pre odkázaných, ktorým aj sám slúžil.
Chýr o svätosti opátovho života prekročil hranice miestnej komunity, a tak keď začiatkom 12. storočia škandalózny amienský biskup Gervin opustil diecézu, synoda v Troyes v roku 1104 za jeho nástupcu zvolila nič netušiaceho Bohumíra, ktorý sa vzpieral prijať nový úrad. Po biskupskej vysviacke, ktorú mu napokon udelil remešský arcibiskup Manasses II., sa bývalý opát peši pobral do svojho nového sídla.
Diecézu našiel v sociálne, morálne i duchovne zúboženom stave. Keď začal podporovať chudobných, vdovy a siroty a karhať i trestať neporiadky vrátane simónie, nedodržiavania celibátu a manželskej vernosti, stal sa objektom útokov predovšetkým zo strany šľachticov, ktorí ho dokonca chceli otráviť vínom, no on v ňom namočil kúsok chleba a podal ho psovi. Po desiatich rokoch sizyfovského úsilia o nápravu pomerov, keď sa stal aj účastníkom miestnych mocenských bojov medzi šľachtou a mešťanmi, sa rozhodol zriecť úradu a odišiel do kartuziánskeho strediska Grande Chartreuse.
Synoda v Soissons, ktorá sa konala začiatkom roka 1115, mu však nariadila, aby sa vrátil. Poslúchol a Kvetnú nedeľu 1115 už slávil v Amiens. Nenachádzal pokoja a túžil, aby ho nebo oslobodilo z tejto úlohy.
Po júnovej synode v Amiens sa vybral na pastoračné cesty. Keď sa pri návrate z nich zastavil v Kláštore Saint Crépin (Krišpín) v Soissons, prepadla ho horúčka, ktorej 8. novembra podľahol. Pochovali ho v kláštornom kostole, ktorý bol však hugenotmi zdevastovaný a následne zbúraný. Jeho úcta sa šírila od začiatku 16. storočia vďaka zázrakom, ktoré sa udiali na jeho hrobe.
Zobrazuje sa ako biskup alebo kajúcnik s mŕtvym psom.
