Púť hnutia Modlitby za kňazov má svoju tradíciu. Stovky veriacich, ktorým záleží na živote a povolaní svojich kňazov, sa každoročne v októbri vydávajú do Šaštína k Panne Márii Sedembolestnej.
Pútnici prichádzajú na toto významné miesto, aby sa stretli so svojimi „spolumodlitebníkmi“, navzájom sa povzbudili a načerpali duchovnú silu do ďalších zápasov. Okrem spoločného stretnutia s biskupmi a kňazmi slávia svätú omšu a zúčastňujú sa aj na kultúrno-duchovnom programe.
Tento „zázrak“ – púť hnutia – sa konal aj uplynulú sobotu 25. októbra ako vyvrcholenie štyridsaťdňového pôstu, ktorý členovia hnutia Modlitby za kňazov aktívne prežívali.
Púť sa začala vystavením relikviára s relikviami blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej, blahoslaveného Titusa Zemana a blahoslaveného Janka Havlíka. Titus Zeman je ako salezián so Šaštínom úzko spätý a Janko Havlík ako rodený Záhorák takisto.
Relikviár je vzácnym umeleckým dielom – majestátnym a dôstojným pokladom, ktorý má členov hnutia povzbudzovať k ešte vrúcnejšej modlitbe. Veriaci si prišli uctiť relikvie našich blahoslavených, ktorí orodujú za nás v nebi. Všetci traja boli hlboko zapojení do života Cirkvi a kňazstvo bolo pre nich nesmierne vzácne.
Blahoslavená sestra Zdenka zaplatila životom za pomoc prenasledovaným kňazom, Titus Zeman sa stal mučeníkom pre záchranu kňazských povolaní a Janko Havlík obetoval svoj život pre túžbu stať sa kňazom.
Po vystavení relikvií nasledovala pôsobivá Krížová cesta za kňazov, ktorú viedli rehoľné sestry kapucínky Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
Po jej skončení sa slávila svätá omša, ktorej predsedal bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. Témou svätej omše boli modlitby za kňazov, ako aj akt odprosovania za hriechy, ktorých sa ľudia dopúšťajú voči kňazom.
V spoločnosti často rezonujú prešľapy kňazov. Áno, pochybenia treba odsúdiť, no stáva sa, že kňazi a duchovné osoby sú nespravodlivo pranierované za skutky, ktoré nespáchali. Neraz sa stávajú terčom útokov médií, politikov či umelcov, ale aj ohovárania zo strany veriacich. Tento akt bol preto výzvou pre spoločnosť, aby sme boli pravdiví a aby sme svojimi unáhlenými súdmi neničili česť druhého človeka.
V kázni zaznel apel Mons. Stanislava Zvolenského, aby ľudia mali úctu ku kňazom. Zdôraznil tiež, že v rodinách, kde si kňazov vážia, sa často rodia nové kňazské povolania.
Zakladateľ hnutia Samuel Brečka púť zhodnotil ako vydarenú. Na otázku, prečo je dôležité modliť sa za kňazov, odpovedal: „Kňazi potrebujú našu podporu. Za tie roky, čo naše hnutie funguje, sme sa modlili za desiatky kňazov. Všetko prebieha anonymne, aby sme neprezrádzali chúlostivé informácie. Niektorí kňazi vedia, že sa za nich modlíme, a ďakujú nám. Iní to netušia, a keď sa to dozvedia, bývajú prekvapení. Niekedy sa pýtajú, či sú na tom tak zle, že sa za nich modlí toľko ľudí. Výsledky našich modlitieb nie sú vždy hneď viditeľné, ale veríme, že majú zmysel a ich plody prídu v pravý čas.“
To je výzva pre nás všetkých – pre každého, kto občas posudzuje, hodnotí, či dokonca ohovára svojich kňazov a biskupov. Ako raz zaznelo v jednom rozhovore:
„Ten kňaz ma veľmi sklamal.“
„A koľkokrát si sa za neho modlil alebo postil?“
…
„Ani raz?“
…
„Tak začni. Modli sa za jeho svätosť – aby si aj ty mohol dosiahnuť svoju.“
Modlime sa za svojich kňazov. Aby boli svätí, dobrí, aby boli našimi pastiermi, učiteľmi a sprievodcami na ceste viery.
