Evanjelium o zvestovaní Pána nám každoročne pripomína jednu z najtichších, a pritom najzásadnejších udalostí dejín spásy. Boh si nevyberá palác ani mocných tohto sveta. Nevstupuje k princeznej či kráľovnej. Robí opak. Vstupuje do života jednoduchého dievčaťa, z ktorého sa stane skutočná kráľovná. Žena, ktorá privedie na svet Spasiteľa.
Anjel prichádza do mesta Nazaret a oslovuje mladé dievča, ktoré – môžeme predpokladať – žije obyčajný život mladého dievčaťa svojej doby. Mária však musí byť v niečom výnimočná, keďže si ju Boh vybral na takú dôležitú úlohu.
Tento príbeh prináša mnohé otázky už celé stáročia. Nie vždy však ide o úprimné hľadanie pravdy a nie všetky úvahy či špekulácie sú vedené dobrou vôľou. Jedna z najstarších legiend hovorí o tom, že Pán Ježiš mal byť nemanželským dieťaťom a jeho otcom mal byť rímsky vojak menom Pantera.
Táto myšlienka sa však nezakladá na historických dôkazoch. Vznikla ako cielený útok na kresťanskú vieru a snaha spochybniť kresťanstvo v jeho samotných základoch.
Najstarší známy zdroj tejto legendy pochádza už z 2. storočia od pohanského filozofa Celsa, ktorý sa snažil zosmiešniť kresťanstvo. Jeho teórie poznáme najmä vďaka odpovediam kresťanského teológa Origena, ktorý ich podrobne vyvracal. Aby poprel učenie o panenskom počatí, Celsus tvrdil, že Mária mala vzťah s rímskym vojakom.
Podobné tvrdenia sa neskôr objavili aj v niektorých polemických textoch, ktoré vznikali v prostredí náboženských sporov medzi Židmi a kresťanmi v stredoveku. Ich cieľom nebolo hľadať historickú pravdu, ale spochybniť kresťanské presvedčenia.
Meno Pantera sa niekedy spája s reálne existujúcim rímskym vojakom, ktorého hrob sa našiel na území dnešného Nemecka. Táto zhoda mena však nijako nedokazuje súvis s Ježišom. To však nebránilo nacistickej propagande, aby tento blud šírila medzi ľuďmi. Aj touto teóriou sa snažili poukazovať na domnelú výnimočnosť Germánov, keďže jeden z nich – Pantera – mal byť údajne biologickým otcom Ježiša.
Čo poviete na takéto tvrdenia?
Balastu stačilo, poďme späť k diamantom.
Podľa historických a kultúrnych súvislostí mohla mať Panna Mária v čase zvestovania asi 14 – 15 rokov. Vtedajšie židovské prostredie totiž považovalo takýto vek za bežný pre zasnúbenie. O to viac vyniká hĺbka jej vnútornej zrelosti a viery, ktorou odpovedá na Božie povolanie.
Zvestovanie Márii je nádherným príbehom prekvapenia. Anjelov pozdrav ju zneistí, pretože odhaľuje niečo, čo sama o sebe možno ani netušila – že našla milosť u Boha.
Kazatelia radi dávajú Pannu Máriu, mladé dievča, do protikladu ku kňazovi Zachariášovi. Keď sa Zachariášovi, mužovi podkutému v teológii, zjaví anjel a oznámi mu, že sa stane otcom Jána Krstiteľa, Zachariáš tomu neuverí. Hoci pracuje s mystikou, zostáva vrcholne racionálny. Je starý – rovnako aj jeho manželka – a neverí, že by sa mohli stať rodičmi. Pre svoju nevieru onemie až do narodenia syna.
Panna Mária, naopak, anjelove slová nespochybňuje. Prikývne na plán záchrany ľudstva, neváha. V dôvere sa anjela pýta: „Ako sa to stane?“ Detailný opis toho tu nenachádzame, zato zaznie uistenie, prísľub Božej blízkosti: „Duch Svätý zostúpi na teba.“
Mária hovorí Bohu svoje „áno“. Dôveruje mu. V tejto dôvere sa vydáva na cestu záchrany ľudského pokolenia.
Panna Mária – najlepšia Matka.
