Sviatok Panny Márie Ružencovej oslavujú rímskokatolíci necelý týždeň po podobnom byzantskom sviatku Panny Márie Ochrankyne, ktorý slávia kresťania východných cirkví 1. októbra.
Spomedzi rímskych pápežov bol Lev XIII. (1878 – 1903) osobitne oddaný Panne Márii Ružencovej. Počas svojho pontifikátu napísal až 11 encyklík venovaných tomuto sviatku a jeho dôležitosti.
V roku 1883 v encyklike Supremi Apostolatus Officio uviedol, že katolíci sa v nebezpečných a ťažkých časoch vždy obracali na Pannu Máriu s prosbou o ochranu. V takých obdobiach sa podľa pápeža oddanosť Matke Božej prejavila najjasnejšie, najmä keď Cirkev čelila herézam, morálnej korupcii alebo útokom mocných nepriateľov.
Najvýznamnejšou udalosťou, ktorá viedla k vzniku sviatku Panny Márie Ružencovej, bola bitka pri Lepante 7. októbra 1571. Stretla sa v nej spojená flotila Svätej Ligy, zložená z námorných síl Španielska, Janova a Pápežského štátu, s osmanským loďstvom.
Vtedajší pápež Pius V. (1566 – 1572) vedel, že kresťanské námorné sily sú výrazne slabšie oproti početnejšiemu a lepšie vybavenému osmanskému loďstvu. Preto vyzval celú Európu, aby sa modlila ruženec za víťazstvo. Aj kresťanské posádky na viac ako 200 lodiach sa pred bitkou zjednotili v modlitbe.
Podľa niektorých zdrojov mal pápež Pius V. videnie o víťazstve ešte predtým, ako k nemu došlo. Keď ho o triumfe kresťanskej flotily informovali, bol hlboko dojatý a rozhodol sa zaviesť sviatok Panny Márie Víťaznej, ktorý pápež Gregor XIII. (1572 – 1585) v roku 1573 premenoval na sviatok Panny Márie Ružencovej. Kresťanské víťazstvo bolo totiž vnímané ako zázračné a pripisovalo sa príhovoru Panny Márie a sile modlitby ruženca.
Išlo o skutočne zásadné víťazstvo: takmer všetky osmanské lode boli buď zajaté, alebo potopené. Bitka pri Lepante navyše znamenala zlom v histórii. Osmanská armáda, ktorá predtým získala významné územia na východe Európy, bola zastavená, čo kontinent uchránilo pred ďalšími inváziami. Vojenský historik John F. Guilmartin Jr. poznamenal, že prípadné osmanské víťazstvo by znamenalo katastrofu pre kresťanstvo a zásadne by zmenilo históriu Európy. Aj napriek tomu, že Osmanská ríša dokázala svoje loďstvo znovu vybudovať, už nikdy nedosiahla takú silu v Stredomorí ako predtým.
Sviatok Panny Márie Ružencovej bol v roku 1671 rozšírený pápežom Klementom X. (1670 – 1676) na španielsku cirkev a neskôr pápež Klement XI. (1700 – 1721) prikázal, aby sa tento sviatok slávil v celej univerzálnej cirkvi. Lev XIII. počas svojho pontifikátu povýšil sviatok na dvojnásobný II. stupňa a pridal k Loretánskym litániám vzývanie Kráľovná najsvätejšieho ruženca. Pápež Pius X. (1903 – 1914) v roku 1913 presunul dátum sviatku na 7. október, čím chcel zachovať dôraz na slávenie liturgie nedieľ.
Sviatok Panny Márie Ružencovej je pripomienkou viery a odhodlania kresťanských národov prekonať nepriateľa pomocou modlitby. Ruženec, ktorý sa stal symbolom tohto sviatku, zostáva mocným nástrojom duchovného boja a útechy aj v tých najtemnejších chvíľach.
O úcte sviatku na Slovensku svedčí, že máme 72 kostolov zasvätených Panne Márii Ružencovej. Väčšinou pochádzajú z 20. storočia, no tie najstaršie – v Obišovciach a v Kostolnej pri Dunaji – sú z 13. storočia.
