Viac ako pol storočia po smrti sa meno kardinála Štěpána Trochtu opäť dostáva do centra pozornosti. Muž, ktorý prežil nacistické koncentračné tábory, neskôr strávil roky vo väzniciach komunistického režimu a napriek tomu zostal verný Cirkvi, sa má dočkať úplnej súdnej rehabilitácie. České úrady totiž začali konanie, ktoré má napraviť jednu z posledných krívd spáchaných na litoměřickom biskupovi.
Trochtov život patrí k najvýnimočnejším príbehom Cirkvi v stredoeurópskom priestore 20. storočia. Prenasledovali ho dve totality – nacizmus aj komunizmus –, no ani jedna nedokázala zlomiť jeho vieru.
Zo siroty jedným z prvých saleziánov
Štěpán Trochta sa narodil 26. marca 1905 vo Francovej Lhote na Valašsku v roľníckej rodine. O otca prišiel ešte ako dieťa a rodina zápasila s chudobou. Napriek tomu sa nevzdal túžby stať sa kňazom.
Po prerušení štúdií odišiel v roku 1923 do talianskeho Foglizza neďaleko Turína, kde vstúpil do saleziánskej rehole. Patril medzi prvých českých saleziánov a neskôr sa zaradil medzi zakladateľov saleziánskeho diela v bývalom Československu. V Turíne vyštudoval teológiu, získal doktorát a v roku 1932 prijal kňazskú vysviacku.
Po návrate domov budoval saleziánske strediská vo Fryštáku, Moravskej Ostrave i v pražských Kobylisoch. Mimoriadne sa venoval práci s mládežou a katolíckemu skautingu.
Gestapo: „Návrat nežiaduci“
Po nacistickej okupácii sa zapojil do pomoci domácemu odboju. Udržiaval kontakty s ilegálnymi skupinami, odovzdával informácie a podporoval prenasledovaných.
Po atentáte na Reinharda Heydricha ho v máji 1942 zatklo gestapo.
Nasledovali výsluchy na Pankráci, väzenie v Terezíne, deportácia do Mauthausenu a napokon Dachau. Pri transporte do Mauthausenu dostal označenie „Rückkehr unerwünscht“ – „Návrat nežiaduci“, čo znamenalo, že nacisti s jeho prežitím vôbec nepočítali.
Smrti unikol viackrát len o vlások. Napriek vlastnému utrpeniu povzbudzoval spoluväzňov a pomáhal im zachovať si nádej. Keď 29. apríla 1945 Dachau oslobodila americká armáda, Trochta bol fyzicky zničený, ale duchovne nezlomený.
Za svoju odvahu získal po vojne Československý vojnový kríž 1939 a Medailu Za zásluhy I. stupňa.
Biskupom len tri roky
V roku 1947 ho pápež Pius XII. vymenoval za litoměřického biskupa.
Do diecézy prišiel s odvážnym plánom duchovnej obnovy. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 však bolo jasné, že Cirkev čakajú ťažké časy.
Trochta patril medzi biskupov, ktorí odmietli podriadiť Cirkev komunistickému štátu. Zatiaľ čo sa navonok snažil získať čas na ochranu veriacich, v tajnosti budoval paralelné cirkevné štruktúry, aby diecéza dokázala prežiť aj v ilegalite.
Keď komunisti spustili tzv. Katolícku akciu, ktorou chceli vytvoriť štátom ovládanú cirkev, Trochta proti nej verejne vystúpil.
Tým spečatil svoj osud.
Odsúdený na štvrťstoročie
V júli 1950 ho komunistický režim izoloval v prísnom domácom väzení. Nemohol sa stretávať s kňazmi, veriacimi ani s vlastnou rodinou.
Takmer dva a pol roka bol internovaný bez obžaloby, bez rozsudku a bez akéhokoľvek zákonného rozhodnutia.
V januári 1953 prišlo zatknutie. O rok neskôr ho v politickom procese odsúdili za údajne vlastizradu a sprisahanie na 25 rokov väzenia. Prešiel Leopoldovom, Ruzyňou, Pankrácom i Valdicami. Prepustili ho až počas amnestie v roku 1960.
Ani potom však nesmel vykonávať biskupskú službu. Dva roky pracoval ako obyčajný robotník, neskôr žil pod neustálym dohľadom Štátnej bezpečnosti.
Pražská jar mu vrátila meno
Až rok 1968 priniesol zmenu. Najvyšší súd zrušil politický rozsudok a biskup Trochta sa mohol po dlhých osemnástich rokoch vrátiť do Litoměříc. Paradoxne sa svojho úradu ujal až niekoľko dní po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy.
Pápež Pavol VI. si jeho vernosť mimoriadne vážil. V roku 1969 ho tajne vymenoval za kardinála (in pectore), keďže zverejnenie mena by mohlo ešte viac ohroziť jeho život. Až v roku 1973 sa svet dozvedel, že český biskup patrí do kolégia kardinálov.
Zomrel po výsluchu
Pred šikanou režimu ho kardinálsky titul nezachránil: komunistická Štátna bezpečnosť ho neprestajne sledovala a vypočúvala. Dňa 6. apríla 1974 zomrel po operácii na následky mozgovej príhody vo veku 69 rokov.
Podľa viacerých svedectiev absolvoval ešte deň pred smrťou niekoľkohodinový vyčerpávajúci výsluch s krajským cirkevným tajomníkom Karlom Dlabalom, ktorý mu vulgárne nadával a vyhrážal sa.
Na jeho pohreb prišli tisíce veriacich. Medzi nimi bol aj krakovský arcibiskup Karol Wojtyła, budúci pápež svätý Ján Pavol II., ktorý pri rakve označil Trochtu za mučeníka.
Posledná krivda čaká na nápravu
Politický rozsudok bol síce zrušený už počas Pražskej jari, no jedna nespravodlivosť zostala dodnes nenapravená: Trochtova internácia v rokoch 1950 – 1953 nikdy nebola právne rehabilitovaná.
Práve túto medzeru chce teraz česká justícia odstrániť. Okresný súd v Litoměřiciach skúma návrh prokuratúry na úplnú rehabilitáciu biskupa. Návrhu predchádzalo rozsiahle vyšetrovanie v pražskom Archíve bezpečnostných zložiek a archívoch inštitúcií skúmajúcich zločiny komunizmu. Ak súd návrhu vyhovie, bude to symbolické uzavretie jedného z najtragickejších príbehov prenasledovania Cirkvi v bývalom Československu.
Viac než päťdesiat rokov po smrti by tak muž, ktorého nedokázali zlomiť ani nacisti, ani komunisti, mohol konečne získať aj poslednú formu pozemskej spravodlivosti, hoci tej dôležitejšej sa mu už dostalo.
(cirkev.cz)
