Tri dni po svojich narodeninách oslavuje Svätý Otec Lev XIV. v stredu 17. septembra meniny. Pápež, vlastným menom Robert Francis Prevost, ich po prvýkrát slávil ako hlava Katolíckej cirkvi. Tento deň je zároveň novým vatikánskym sviatkom.
Patrón Svätého Otca Roberto Francesco Romolo Bellarmin (poslovenčene Róbert Belarmín) sa narodil sa v roku 1542 v toskánskom Montepulciane neďaleko jazera Trasimeno, kde Hannibal v roku 217 pred Kristom porazil rímsku armádu.
V roku 1560 vo veku 18 rokov sa tento hlboko veriaci mladý muž pridal k jezuitom, novozaloženému rádu, ktorý jeho matka nadšene podporovala. O deväť rokov neskôr po rozsiahlom štúdiu na rímskej škole Collegium Romanum, ktorú založil Ignác Loyolský, ako aj vo Florencii, Mondovì a Padove ho poslali do flámskeho Leuvenu (dnes v Belgicku), kde si jezuita čoskoro urobil meno ako kazateľ a pôsobil ako profesor teológie. Počas tohto obdobia komentoval Teologickú sumu svätého Tomáša Akvinského a písal eseje o súčasných teológoch vrátane protestantských, čím si získal povesť brilantného vedca.
V roku 1576 ho pápež Gregor XIII. povolal späť do Ríma a vymenoval ho za profesora teológie na Collegiu Romanum. Jeho prednášky čoskoro prilákali takmer nepredstaviteľný počet študentov. Ich ovocím bolo viaczväzkové dielo Disputationes de Controversiis Christianae Fidei (Spory o kontroverziách kresťanskej viery), v ktorom sa otvorene vyjadril aj k otázke pozemskej moci Cirkvi.
Popri kázaní a vyučovaní si Róbert Bellarmín stále nachádzal čas aj na tvorbu cirkevnej spisby. V roku 1597 vydal Malý katechizmus pre ľud, ktorý sa čoskoro rozšíril po celom svete, keď preložený do 60 jazykov dosiahol 400 vydaní. V roku 1599 pápež Klement VIII. vymenoval Bellarmína za kardinála. V roku 1602 ho vymenovali za arcibiskupa Capuy, ale už o tri roky sa vrátil do Ríma, kde pôsobil ako poradca Klementovho nástupcu pápeža Pavla V., ako i vo vedeckej oblasti.
Tohto mimoriadne nadaného mysliteľa považovali za vedúcu postavu protireformácie; jeho výklad katolíckeho pohľadu po niekoľko storočí akceptovali všetky učebnice.
Bellarmín ako obdivovateľ Galilea Galileiho sa zasadzoval za zverejnenie jeho heliocentrickej teórie. V roku 1616 ho však musel informovať o odsúdení; napriek tomu mu chcel ponechať otvorenú cestu pre ďalší výskum. Bellarmín sa súdneho procesu nedožil; zomrel 17. septembra 1621.
Pápež Pius XI. vyhlásil Róberta Bellarmína v roku 1923 za blahoslaveného, v roku 1930 ho svätorečil a o rok neskôr mu udelil titul Učiteľa Cirkvi.
(Vatican News)
