Svätý Šarbel Machlúf (1828 – 1898), známy svojím hlbokým duchovným životom, pokorou a zázrakmi, ktoré sa dejú na jeho príhovor dodnes, patrí medzi najuctievanejších svätcov východných cirkví.
Hrob „Divotvorcu z Libanonu“ v Annaji je cieľom pútnikov z celého sveta. Ľudia sa naňho obracajú s prosbou o uzdravenie tela i duše aj o dar hlbokého pokoja.
Svätý Šarbel sa teší mimoriadnej úcte aj na Slovensku. Čoraz viac kostolov má jeho ikonu i ostatky, ľudia sa zaujímajú o tohto muža svätého života, prosia ho o príhovor v nebi.
Odkaz a svätosť maronitského mnícha si ctí aj pápež Lev XIV., v ktorého blízkom programe je návšteva svätcovho hrobu. Má sa tak stať 1. decembra 2025 počas apoštolskej cesty do Libanonu. Pápež sa bude modliť pri hrobe svätého Šarbela v Kláštore svätého Marona v Annaji. Táto udalosť má byť znakom duchovnej blízkosti Katolíckej cirkvi so všetkými kresťanmi Blízkeho východu a výzvou k modlitbe za pokoj v regióne.
Svätý Šarbel sa narodil 8. mája 1828 v horskej dedine Békaa Kafra v Libanone ako Júsef Antún Machlúf. Už od detstva sa vyznačoval hlbokou zbožnosťou a túžbou po tichu a modlitbe. Ako mladý muž vstúpil do maronitského Kláštora svätého Marona v Annaji, kde prijal rehoľné meno Šarbel, podľa starokresťanského mučeníka.
V roku 1859 ho vysvätili za kňaza. Po dvoch desaťročiach života v komunite sa rozhodol pre úplné odlúčenie od sveta. Od roku 1875 žil v malej Pustovni svätých Petra a Pavla pri kláštore v Annaji. Jeho dni napĺňala modlitba, pôst a obety za spásu duší. Zomrel na Štedrý deň roku 1898.
Cirkev dôkladne preskúmala mimoriadne udalosti, najmä zázračné uzdravenia, ku ktorým čoskoro dochádzalo pri jeho hrobe, a uznala ich ako dôkaz jeho svätosti. Pápež Pavol VI. ho 5. decembra 1965 vyhlásil za blahoslaveného a 9. októbra 1977 za svätého.
Svätý Šarbel zostáva živým svedkom moci modlitby, ticha a odovzdanosti Bohu – a jeho príhovor je pre mnohých zdrojom nádeje i uzdravenia.
