V evanjeliu dnešného dňa môžeme vnímať rozvíjanie akéhosi falošného dialógu, nie však z Ježišovej strany. On je pravdivý a nad vecou.
Prichádzajú za ním učení muži Izraela a pýtajú sa ho na rozlúsknutie komplikovanej teoretickej otázky. Nie je isté, aká je pravdepodobnosť, že jedna žena toľkokrát ovdovie, a to hneď s toľkými bratmi, ktorí si ju podľa predpisov berú za manželku, a ani s jedným nemá deti.
Saduceji nehľadali v tomto prípade pravdu. Vedeli, že na takúto hypotetickú otázku neexistuje uspokojivá odpoveď. Svedčí to o ich záujmoch, o ich láske k riešeniu chúlostivých otázok, ktoré vznikli z nepochopenia Zákona.
Zákon je vždy koncipovaný pre ľudí. To je dobrý zákon. Zákon, ktorý ľudí zotročuje, ponižuje alebo strápňuje, je zlý zákon. Sú však aj zákony, ktoré majú ľudí zmiasť, aby ich zákonodarca mohol ovládať alebo zneužívať. Mojžišove zákony však boli veľmi praktické.
Aj v tomto prípade išlo o to, aby žena, ktorá ovdovela, nezostala sama. Aby nezostala odsúdená na chudobu a samotu vdovy.
Ježiš však poznal ich úmysly. Mohol s nimi rozvíjať nezmyselné teórie, mohol sa zapliesť do ich siete teoretických argumentov, mohol citovať rôzne rabínske novely zákona. Nerobí to. Vie, že je to strata času. A tiež vie, že na takúto otázku sa dá odpovedať iba metaforou alebo prirovnaním.
Na takúto otázku sa nedá odpovedať žiadnou definíciou, pretože každá definícia by v sebe zahŕňala zlomok omylu.
Ježiš tne do živého. Upriamuje opäť raz pozornosť na podstatné veci. Ukazuje na Boha Otca, ukazuje na nebesia. Nerobí výklad pozemského zákona.
O spravodlivých ľuďoch, ktorí zomrú a čakajú na vzkriesenie, hovorí, že žijú ako anjeli, že sú duchovné bytosti. Ľudské predstavy o večnosti a onom svete sú naivné a smiešne.
Potom prichádza očistný moment. Niektorí zo znalcov Zákona sa zahanbia a uznajú, že Ježiš má pravdu, že prekukol ich detinskú lesť.
Zásadných je teda niekoľko momentov:
Nerozvíjať plané reči. Nikam nevedú.
Nepovyšovať Zákon nad Boha.
Nebyť otrokom ľudských usmernení. Je potrebné si ctiť zákon, ktorý slúži ľuďom. Zákon, ktorý ukazuje cestu k Bohu. To je dobrý zákon.
No a je tiež nevyhnutné v pokore uznať, že Božie pravdy sú iné ako ľudské domnienky a domnelé ľudské pravdy.
