Gréckokatolícka cirkev si 23. mája pripomína svätého Michala Vyznávača, významného biskupa, diplomata a obrancu pravej viery obdobia ikonoborectva.
Michal sa narodil pravdepodobne pred rokom 759. Už ako mladík vstúpil do monastiera, ktorý založil konštantínopolský patriarcha Tarasios na brehu Bosporu. Spolu s ním do monastiera vstúpil aj neskorší biskup Teofylakt z Nikomédie. Obaja žili prísnym asketickým životom a ich modlitby sprevádzali zázraky, ako napríklad naplnenie prázdnej nádoby vodou počas veľkého sucha.
V roku 785 alebo 786 sa Michal stal metropolitom v Synnade vo Frýgii (dnes Şuhut v Turecku), pričom bol vysvätený osobne patriarchom Tarasiom. V tejto funkcii sa zúčastnil na Druhom nicejskom koncile (787), ktorý obnovil úctu k svätým ikonám. Michal sa stal známym nielen ako biskup, ale aj ako vyslanec Byzantskej ríše. Za vlády cisára Nikefora I. (802 – 811) viedol posolstvo do Bagdadu ku kalifovi Harunovi al-Rašídovi (786 – 809) a neskôr za cisára Michala I. (811 – 813) bol vyslaný do Ríma k pápežovi Levovi III. (795 – 816) a do Aachenu ku Karolovi Veľkému (800 – 814), cisárovi Svätej ríše rímskej, aby obnovil mierové zmluvy.
Jeho najťažšia skúška prišla počas vlády cisára Leva V. Arménskeho (717 – 741), ktorý obnovil obrazoborectvo (ikonoklazmus). Michal spolu s ďalšími biskupmi odmietol zriecť sa úcty k ikonám. Pred cisárom smelo vyhlásil: „Klaniam sa ikonám môjho Spasiteľa Ježiša Krista, jeho Nepoškvrnenej Matky i všetkých svätých – a nikdy neuposlúchnem rozkaz, aby boli odstránené z chrámov.“ Za túto vernosť ho v roku 815 poslali do vyhnanstva v meste Eudokias v Pamfýlii, kde 23. mája 826 zomrel.
Po rokoch bol rehabilitovaný a patriarcha Metod I. (843 – 847) ho okolo roku 843 zaradil do zoznamu svätých. Hlava svätca sa uchováva v monastiere Veľkej lavry svätého Atanáza na Hore Atos, ďalšie relikvie sú v Monastiere Iveron. Cirkev ho uctieva ako ochrancu pravej viery a orodovníka za úrodu.
V dnešnom svete, ktorý často relativizuje duchovné hodnoty, život svätého Michala pripomína, že vernosť Kristovi a Cirkvi nie je len historickým pojmom, ale stále aktuálnou výzvou.
