Kňaz a lekár Max Kašparů v jednej zo svojich prednášok upozorňuje na spovrchnenie – fenomén, ktorému sa dnes výborne darí takmer vo všetkých oblastiach ľudského života.
Tento jav metaforicky ilustruje na príklade rybníka: „Keď na hladinu rybníka dáme mŕtvu rybu a vedľa nej položíme diamant alebo perlu, tá mŕtva ryba zostane na hladine. Ale ten diamant alebo perla, tie klesnú na dno. Všetky poklady sú v hlbinách; iba mŕtvoly sú na povrchu.“
Prednášajúci ďalej menuje konkrétne oblasti, v ktorých sme my ľudia dneška spovrchneli.
Tou prvou je oblasť vzťahov – takých, ktoré nestíhajú zapúšťať korene, nieto dozrievať, pretože len čo sa objavia prvé nedokonalosti, namiesto toho, aby sme na nich pracovali, ich vymieňame. Odmietame obetu a námahu; našou prioritou je pohodlie.
Druhou oblasťou, v ktorej sme začali uprednostňovať povrch pred hlbinou, je vzdelanie. Ľudia si dnes za vzdelanie veľakrát platia. Nanešťastie, mnohí si ho tým zároveň kupujú. Výsledkom je, že síce máme veľa vysokoškolsky vzdelaných, no aj mnohých takých, ktorí neovládajú ani len základný pravopis.
Treťou oblasťou a obeťou spovrchnenia sa stal humor. Inteligentných komikov uplynulých dekád nahradili lacní zabávači. Bezpochyby, aj stand-up comedy či improvizácia vedia pobaviť a rozosmiať. Ale predsa: nešlo by to bez prízemností a vulgarizmov?
Poslednou menovanou – v skutočnosti zďaleka nie poslednou – oblasťou, ktorá dnes enormne trpí spovrchnením, je oblasť ľudských hodnôt – tých pevných bodov, ku ktorým by sme sa v čase životných kríz aj chceli vracať, ale akosi nemáme k čomu…
Max Kašparů v závere svojej prednášky nás poslucháčov vyzýva, aby sme sa usilovali o hlboké vzťahy, budovali si kvalitné vzdelanie a pestovali inteligentný humor a pravé hodnoty.
Apeluje na to, aby sme svoju maličkosť obohacovali nielen horizontálne – rozširovaním zoznamov navštívených miest, ochutnaných špecialít a absolvovaných žúrov, ale predovšetkým vertikálne – poznávaním, chápaním a uvedomovaním si hodnoty a významu toho, čo zažívame. Inými slovami, vyzýva nás, aby sme sa vydávali na hlbinu.
„Ale nad čím toľko uvažovať? Je to jasné ako facka!“; „Keď mňa nebaví si čítať, ja si radšej niečo pozriem!“; „Naozaj mám večer po práci sledovať nejaký nudný dokument alebo nezáživnú diskusnú reláciu?“; „Pôst? Tak fajn, diéta pred letom mi prospeje!“; „Kontemplácia? To je čo, prosím vás?!“
Pre človeka okliešteného svojím „neomylným“ ráciom, utopeného v mainstreame, prevalcovaného konzumizmom a hnaného digitálnou rýchlosťou je „nejaká“ hĺbavosť záležitosťou vekov dávno minulých.
Pre mňa osobne je hĺbavosť – bez ohľadu na dobu – druhom čnosti.
Nanešťastie, neraz som bola svedkom, ako moje okolie označilo človeka hĺbavého za čudáckeho, spiatočníckeho, nudného, ba dokonca za chudobného – takého, ktorý nemá čo povedať; nemá čo ponúknuť. Ale to je veľký omyl!
V porovnaní s hladinou, ktorú podchvíľou niečo čerí a pritom hlasno čľupoce, je hlbina mĺkva. Hlbina však v žiadnom prípade nie je prázdna.
Ak zostaneme pri motíve vody, hĺbavého človeka môžeme prirovnať k oceánu. Naopak, človeka raneného spovrchnením príhodne vystihuje obraz zurčiaceho potôčika. (Nič proti zurčiacim potôčikom!)
Taký „zurčiaci potôčik“ vám na počkanie a bez dlhého premýšľania rád porozpráva o všetkom a zároveň o ničom. Človek hĺbavý, ktorému je vlastné veci dôkladne skúmať a prehodnocovať, overovať a uvážene pomenovávať, vám v prípade nejednoznačnej odpovede – možno podobne ako jeden môj vzácny priateľ – radšej odpovie: „Zatiaľ sa k tomu neviem zodpovedne vyjadriť.“
Hĺbavé duše pomáhajú tomuto svetu sa nezblázniť. Nerozdúchavajú, ale utišujú; nerozvracajú, ale spájajú; nejatria, ale liečia. Ak niekoho takého máte, máte poklad.
Max Kašparů poukazuje ešte na jeden význam fyzikálnych javov odohrávajúcich sa v rybníku: „Ak sme na povrchu, ak sme mŕtvi, plávame s prúdom. Ak sme živé ryby, živí kresťania, ako je on Ježiš živý, plávame v hlbinách, aby sme sa vyhli tomu balastu, ktorý je na povrchu. Vtedy sme schopní plávať aj proti prúdu. A je tu doba, keď je našou povinnosťou plávať proti prúdu.“
Drahý čitateľ, povrchný a turbulentný dnešok a ešte povrchnejší a turbulentnejší zajtrajšok potrebuje tvoju a moju hĺbku viac než kedykoľvek predtým. Tak veľa odvahy pri jej objavovaní a prehlbovaní!
