Kedy sa dar naplno stáva darom? Vtedy, keď ho odovzdáme? To je veľmi dôležitý moment, pretože až vtedy sa z predmetu, ktorý s úsmevom a so želaním odovzdáme druhému, stáva skutočný dar. Ale jeho plnosť sa naplní až vtedy, keď ho obdarovaný prijme, rozbalí a začne používať. Aby však človek dar rozbalil, musí veriť, že v ňom je niečo dobré, vzácne a pre neho dôležité. Len vtedy dar nezostane odložený bokom.
Možno sa vám už stalo, že ste darovali niečo pekné a o niekoľko dní ste ten dar našli stále nerozbalený. Obdarovaný si jednoducho myslel: „To bude zasa kravata, pyžamo alebo tá istá knižka ako minule.“ Bez dôvery v to dobré, čo sa skrýva vo vnútri, sa dar nikdy nestane darom v plnom zmysle slova.
Aj evanjelium hovorí o dare, ktorý Ježiš ponúka dvom slepým. Oni naňho volajú: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“ V tých slovách je veľká dôvera. Ježiš je pripravený dať im dar nového zraku, dar nového pohľadu. A predsa sa ich ešte pýta: „Veríte, že to môžem urobiť?“
Čo vlastne Ježiš zisťuje touto otázkou? Či už vidia srdcom. Či v ňom vidia Darcu, ktorý má moc dať im to, o čo prosia. Evanjelium spomína, že vošiel do domu, aby sa táto otázka ozvala aj pred inými, v spoločenstve. Chce, aby to ich vyznanie bolo počuteľné: „Áno, Pane.“ Nie je to len obyčajné oslovenie. Je to dvojnásobné vyznanie. Veríme ti – a veríme ti preto, lebo si Pán.
Skúsme si preniesť toto evanjelium do dnešného dňa. Dnes je piatok jedinečného roka 2025. Tento deň nikdy nebol a už nebude. Máme ho pred sebou ako dar. Čo chceme dnes povedať Ježišovi? Pane, otvor nám oči, aby boli vnímavé pre lásku.
Zrak je uzdravený vtedy, keď vidíme s empatiou, s dobroprajnosťou, keď sa necháme viesť k dobru. Nejde len o to vidieť. Ide aj o to všímať si. A nielen všímať si, ale aj konať. Naše oči sú nám dané preto, aby sme uvideli, kde je potrebné jednoducho prejaviť lásku – kde môžeme rozbaliť dar, ktorý sme dostali, a premeniť ho na skutky dobra.
A určite dnes stretneme veľa ľudí. Veľa príležitostí, kde môžeme byť tým darom. Nie náhodou práve evanjelista Matúš rozpráva o uzdravení slepcov. On sám poznal, čo je slepota – nie telesná, ale slepota srdca.
Caravaggio ho na známom obraze Povolanie svätého Matúša zobrazil zohnutého nad mincami, uzavretého do seba, pohrúženého do zisku. Ježiš na neho ukazuje, volá ho, aby zodvihol oči a videl viac než len peniaze. Matúš píše o uzdravení slepcov s autentickosťou niekoho, kto vie, čo znamená byť slepý a čo znamená znovu vidieť.
A preto sa tešme na tento deň. Ježiš aj nám chce otvoriť oči. Veríme, že to môže urobiť – že nám chce dať dar otvoreného, vnímavého pohľadu. Ale je na nás, aby sme tento dar rozbalili a používali. Aby sa dar, ktorý od Ježiša prijmeme, stal darom pre druhých.
Ba ešte viac: aby sme sa my sami stali darom pre tých, ktorých dnes stretneme.
