Mária Guyartová, ktorá uzatvára mesiac apríl v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi, sa narodila 28.októbra 1599 vo francúzskom Tours do rodiny pekára Florenta Guyarta a Jeanne Micheletovej. Od detstva mala mimoriadny zmysel pre modlitbu a ako sedemročná zakúsila prvé mystické stretnutie s Kristom.
Keď v pätnástich vyjadrila túžbu vstúpiť do kláštora, otec rozhodol inak: podľa obyčaje vtedajšieho Francúzska ju zasnúbil s tkáčom Claudom Martinom. Manželstvo bolo šťastné, no krátke. Po dvoch rokoch sa im narodil syn Claude a o niekoľko mesiacov Mária ovdovela. Dvadsaťročná vdova prevzala zadlženú dielňu, vychovávala syna a popritom viedla bohatý vnútorný život. Vtedy zažila tzv. víziu krvi, ktorú nazývala svojou osobnou konverziou, a zložila súkromný sľub čistoty.
Od roku 1625 spravovala dopravnú spoločnosť svojho švagra, čo bola nevídaná odvaha pre ženu 17. storočia. Zároveň ju sprevádzali extatické zážitky Božej lásky. Jej duchovným otcom bol rehoľník fogliantín (reformovaný cistercián) Rajmond od svätého Bernarda, ktorý rozpoznal jej misionársku charizmu. Po dlhom rozlišovaní vstúpila 21. januára 1631 k uršulínkam v Tours, prijala meno Mária od Vtelenia a syna, ktorý sa neskôr stal benediktínom, zverila sestre.
Na Vianoce 1635 prežila víziu Panny Márie a Ježiša nad neznámou krajinou. Spovedník jej vysvetlil, že opis zodpovedá ďalekej Kanade, kde jezuiti prosili o ženské rehoľné spoločenstvo. Mária sa spojila s vdovou Magdalénou de la Peltrie, ktorá projekt financovala. 4. mája 1639 sa obe s malou skupinou uršulínok a augustiniánok odplavili do Nového Francúzska a do Quebecu dorazili 1. augusta.
Osada mala len niekoľko domov, a predsa tu Mária založila prvý kláštor a najstaršiu dievčenskú školu na americkom kontinente. Učila po francúzsky, ale i v reči Hurónov, Algonkinov či kmeňa Innu. Pre žiačky zostavila katechizmy aj slovníky. Domorodé aj francúzske dievčatá prijímala rovnako. Požiar v roku 1650 kláštor zničil, no pod jej vedením vyrástol ešte väčší. Sestrám napísala nové pravidlá prispôsobené kanadským podmienkam a v listoch ich povzbudzovala vytrvať, hoci okolie sužovali epidémie a irokezské nájazdy.
Mária bola nielen organizátorka, ale aj kontemplatívna mystička. Zanechala vyše osemtisíc listov, vzácny obraz každodennosti Nového Francúzska, a duchovné spisy, ktoré Cirkev neskôr schválila. Po zhoršení zdravia odovzdala predstavenstvo komunity a 30. apríla 1672 odišla k Pánovi. V quebeckom kláštore po nej zostalo tridsať sestier, jadro budúcich kanadských uršulínok, ktoré dodnes vedú školy a katechizujú.
Cirkev ju nazýva matkou Kanady. Pápež Ján Pavol II. ju v roku 1980 blahorečil a pápež František ju 2. apríla 2014 dišpenzoval od podmienky dvoch zázrakov a zapísal medzi svätých Cirkvi.
Život Márie od Vtelenia ukazuje, že hlboká modlitba a odvážna služba sa nevylučujú. Z pekárenskej dielne a vdovského smútku vyšla žena, ktorá preniesla plameň viery až za oceán a položila základy vzdelania pre tisíce dievčat rôznych národov.
